Dátový audit je prehľad všetkých údajov, ktoré má samospráva k dispozícii. Ak chce samospráva efektívne spravovať zeleň či chodníky, musí si najprv vykonať ich pasportizáciu. V manažmente je známe, že len to, čo sa dá merať, sa dá riadiť. Tak, ako samospráva musí zvládnuť riadenie svojich financií, je potrebné, aby porozumela fungovaniu dátového manažmentu.

Audit údajov by mal odpovedať na otázky:

• Aké údaje má daná samospráva k dispozícii? — Aké údaje vznikajú priamo v samospráve (a samospráva je teda autoritatívnym zdrojom)? Aké sa používajú informačné systémy a čo sa v nich nachádza? Aké údaje sa preberajú od tretích strán a samospráva ich len využíva? (Napr. katastrálne dáta.) Aké sú právne podmienky ďalšieho využívania, remixu (kombinovania s vlastnými údajmi) a zverejňovania pri údajoch, ktoré pochádzajú od tretích strán?
• Kde sa údaje nachádzajú? — Aké databázy, excelové tabuľky, ale aj neštruktúrované súbory (napr. wordové dokumenty) a nedigitálne informácie (papierové zošity, kartotéky) uchovávajú údaje, s ktorými samospráva pracuje? (Je dôležité mať dobrý prehľad, a to aj kvôli zabezpečeniu údajov, ich zálohovaniu a archivácii.)
• Aká je kvalita údajov? — Kto je zodpovedný za ich správnosť a aktuálnosť? Ktoré informácie chýbajú?

Dátový audit je vlastne zber “údajov o údajoch”, čiže metadát. Je užitočné, aby sa pri ňom zbierali aj metadáta, ktoré pri následnom publikovaní vyžaduje Výnos č. 78/2020 v paragrafe 53: informácie o platnosti údajov, časovej periodicite ich aktualizácie a pod.

Dátový audit prebieha najčastejšie formou oslovenia všetkých odborov organizácie so žiadosťou o vyplnenie tabuľky, na základe ktorej sa získava komplexnejší prehľad aké dáta odbory zbierajú, v akom rozsahu, forme a v kvalite.  

Pri dátovom audite je možné využiť vzorové štruktúry rôznych organizácií:  

• Dátová kancelária MIRRI vytvorila vzorovú tabuľku na vykonanie dátového auditu (inventáru)   
  
• Magistrát Bratislavy využíva pri vykonávaní dátového auditu svoju vlastnú vzorovú tabuľku  
• Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti vypracoval postup riešenia auditu z Akčného plánu OGP, dostupnú na tomto odkaze  (časť “Postup riešenia”) 

 V rámci dátového auditu sa štandardne zbierajú informácie ako napr.:  

• Názov datasetu 
• Popis datasetu 
• Gestor datasetu 
• Autor datasetu 
• Dátum vydania  
• Periodicita aktualizácie
• URI 
• Technický popis
• Zverejnenie (úplne, čiastočne, nie je možné)
• Dátum zverejnenia  
• Kontakt 

Dôležité je urobiť audit všetkých údajov, s ktorými samospráva disponuje. Až po starostlivom zmapovaní všetkých údajov je možné zamyslieť sa nad riadením údajov (ktoré údaje má význam prioritne digitalizovať alebo čistiť?), rozhodnúť, ktoré je možné zverejniť ďalej, a ktoré sa zverejňovať nebudú.

Napríklad nemá zmysel zverejňovať tie údaje, ktoré už publikuje iná inštitúcia (napr. Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR), pokiaľ údaje tretích strán neboli nejakým spôsobom obohatené. Je potrebné posúdiť technologické a právne prekážky (napr. existujúce zmluvy, legislatíva) a najmä posúdiť súlad pripravovaných datasetov s ochranou osobných údajov.

Na základe vykonaného dátového auditu je možné zostaviť si plán zverejňovania otvorených dát vrátate harmonogramu.