1. Čo sú otvorené dáta a na čo sú dobré?

Nestretli ste sa ešte s pojmom otvorené dáta alebo nemáte presnú predstavu čo sa pod týmto pojmom myslí? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

2. Načo sú mestám otvorené dáta?

Nie ste si istí, či je správne rozhodnutie zverejňovať otvorené dáta? Aké benefity to môže Vašej samospráve priniesť? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

3. Ako otvárať dáta koncepčne?

Ste už rozhodnutí otvoriť svoje dáta ale neviete ako na to? Na čo všetko si dať pozor aby Vaše úsilie prinieslo úžitok? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

4. Aké dáta zverejniť?

Viete už že chcete zverejňovať otvorené dáta a máte predstavu ako na to ale rozmýšľate nad tým aké dáta sú vhodné na zverejnenie? V tejto lekcii nájdete odpovede.

5. Ako zverejniť dáta technicky?

Ako zverejniť dáta efektívne? Aké sú vhodné formáty, licencie a technické riešenia? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

7. Kde nájsť datasety?

Chceli by ste pracovať s otvorenými dátami ale neviete ako na to? V tejto lekcii predstavujeme prvý krok - kde hľadať otvorené dáta.

8. Zverejnenie dát v súlade s GDPR?

Ako zverejniť dáta tak aby to bolo v súlade s GDPR, ochranou osobných údajov a legislatívou? Odpovede sa dozviete v tejto lekcii.

11. Ako budovať komunitu?

Chcete aby nad Vašimi dátami vznikali riešenia? Aby boli používané, sťahované, aby sa o nich písalo? Ako na to vám odpovie táto lekcia.

12. Atribúty kvalitných dát?

Máte už zverejnené dáta ale nie ste si istí ich kvalitou? Ak nad Vašimi dátami nič dlhšie nevzniká, môže byť problémom aj ich kvalita. Ako na to Vám prezradíme v tejto lekcii.
Medzinárodné hodnotenie kvality dát

V zahraničí pôsobí niekoľko uznávaných organizácií –  Open Knowledge Foundation, World Wide Web Foundation, European Data Portal, ktoré sa venujú problematike otvorených dát, produkujú veľmi zaujímavý odborný obsah a hodnotia výkony krajín v otváraní dát vo forme rebríčkov. Výsledkom ich hodnotenia je rebríček lídrov, úspešných, či menej úspešných štátov. Rebríčky slúžia ako benchmark pre štáty sveta. 

Medzi najznámejšie rebríčky patria:  

Logo Open Data Barometer, Open Data Index a logo Európskeho dátového portálu (zdroj: webové stránky, koláž: Alvaria)

Vďaka rebríčkom môžeme získať prehľad o tom z ktorých štátov je možné vziať si príklad a zopakovať ich úspešné prístupy. Na druhej strane, rebríčky nám pomáhajú v tom, na aké parametre sa máme ako krajina zamerať, aby sme v nich obstáli lepšie a zlepšili celkovú kvalitu otvorených dát. Každý z rebríčkov má vlastnú metodiku. Ako SR v týchto rebríčkoch obstála?  

Open Data Barometer   Global Open Data Index   Open Data Maturity 
  • 2016 – 29. miesto (33.95%)
  • 2015 – 36. mesto (37.16%)

  

  • 2013 – 43. mesto (39%) / z 60 krajín
  • 2014 – 61. miesto (35%) / z 97 krajín
  • 2015 – 50. miesto (35%) / z 122 krajín
  • 2018 – 73,6% (Fast Trackers)
  • 2019 – 33% (Beginners)
  • 2020 – 53% (Beginners)
Open data barometer hodnotil desiatky krajín v rámci 1. – 4 hodnotenia. V poslednom hodnotení sa zameriaval už len na štáty G20. V starších hodnoteniach sa zameriaval na nasledujúce kritériá – Pripravenosť štátu (vládne politiky, vládne aktivity, podnikatelia a biznis, občania a občianska spoločnosť, Implementácia (klastre datasetov v témach – zúčtovateľnosť, inovácie, sociálne), Dopad (politický, ekonomický, spoločenský).   Nezávislé hodnotenie pomocou členov občianskej spoločnosti v jednotlivých štátoch. Vyhodnocujú sa parametre datasetov – licenčná otvorenosť, strojová spracovateľnosť, aktuálne dáta, dostupnosť dát bez poplatkov a i. pri datasetoch ako napr. národné štatistiky, rozpočet vlády, míňanie vlády, výsledky volieb, register adries, znečistenie a emisné látky, obchodný register, stav vôd, kataster a i. Najviac bodov stratila SR v hodnotení za rok 2015 tým, že datasety kvality vody, obchodný register, register adries neboli plne dostupné ako open data  Európsky dátový portál (EDP) vyhodnocuje  v štátoch EU rôzne indikátory na základe ktorých zostavuje rebríček: politický rámec, parametre open data portálov, dopady otvorených dát (sociálny, environmentálny a i.), kvalita dát. Napriek tomu, že sme v roku 2018 boli zaradený do 2. najlepšej skupiny krajín „Fast Trackers“, v poslednom hodnotení 2020 bola SR zaradená medzi začiatočníkov. Zatiaľ čo v politickom rámci sme takmer dosiahli  priemer EU, v dopade dát sme sa prepadli. Priemer EÚ je 72% a my sme získali 9%.  

Autor: Alvaria na základe Open Data Barometra, Global Open Data Index a Open Data Maturity.  

Nakoľko z Open Data Barometra vypadlo hodnotenie Slovenska pre jeho aktuálny fokus na štáty G20 a posledný report v rámci Global Open Data Indexu bol vypublikovaný za rok 2015, detailnejšie sa budeme sa venovať len jednému rebríčku. A teda, rebríčku Open Data Maturity Index, ktorý zastrešuje Európsky dátový portál a je pre nás ako člena Európskej únie najrelevantnejší.  

Open Data Maturity Index

Open Data Maturity je rebríček, ktorý každoročne zostavuje tím EDP. EDP je organizácia, ktorá spravuje portál www.europeandataportal.eu , ktorý pod jednou strechou zhromažďuje všetky datasety otorených dát, ktoré členské štáty zverejňujú na svojich portáloch. V neposlednom rade EDP vytvára množsto zaujímavého obsahu (e-learning, analýzy, case studies). Je hybnou silou vývoja témy open data v európskom priestore.  

EDP sleduje 4 kritériá, z ktorých každé má ďalšie podkritériá (European Data Portal, Measuring open data maturity): 

V roku 2017 sa komunita okolo otvorených dát na Slovensku tešila z toho, že v hodnotení Open Data Maturity index sme boli zaradení do najlepšej skupiny tzv. Trendsetters. O 3 roky neskôr sme sa v hodnotení za rok 2020 ocitli v skupine „Beginners. Tento prepad je možné vysvetliť z troch pohľadov: vyššia objektivita pri vyplňovaní dotazníkov zo strany štátu, slabé výsledky v oblasti samotného dopadu zverejnených dát na spoločnosť a fakt, že ostatné štáty nespia ale ďalej  tvrdo pracujú na sprístupňovaní ďalších kľúčových datasetov a ich využití.  

Umiestnenie Slovenska v Open Data Maturity Indexe v roku 2020 (zdroj: https://www.europeandataportal.eu)

Vidíme, že najslabšou stránkou open data ekosystému je práve v oblasti Dopadu (z angl. Impact“), kde dosahujeme len 9% v porovnaní s priemerom EU27, ktorý je na úrovni 72%. Druhou najslabšou stránkou je Kvalita údajov, kde sa radíme výraznejšie pod priemer EU27. Chýbajú nám príklady využitia dát a ich reálny dopad na spoločnosť, ekonomiku, životné prostredie a ďalšie segmenty. Stále nie sú zverejnené najžiadanejšie datasety otvorených dát. Dobrou správou je, že boli ustanovení dátoví kurátori v jednotlivých organizáciách, čo by mohlo uľahčiť zverejnenie kľúčových datasetov.  Celé hodnotenie Slovenska je dostupné na tomto mieste.  

Ako môžu mestá a obce zlepšiť kvalitu otvorených dát na základe medzinárodných rebríčkov?  
  • Uvedomiť si, že open data je komplexná problematika. Úspešnosť závisí od „podchytenia“ viacerých faktorov – zakomponovať open data aj do strategických materiálov mesta, dbať na kvalitu dát, mapovať, čo sa s Vašimi dátami deje ďalej, zaoberať sa aj zvyšovaním povedomia verejnosti, využívať vlastné otvorené dáta. Inšpirujte sa metodikou a rankingom EDP.  
  • Rýchle víťazstvá: Fokusujte sa na kritériá, ktoré sledujú rankingy a benchmarky. Tie Vám napovedia, ktoré veci sú dôležité a preto je dobré venovať sa im v prvej fáze. Napríklad Global Open Data Index vyhodnocuje kvalitu vybraných datasetoch z týchto stránok: licenčná otvorenosť, strojová spracovateľnosť, či sú dáta aktuálne, dostupné bez poplatkov, stiahnuteľné ako dataset, či sú v digitalizovanej podobe a pod.  
  • Chýbajúce otvorené licencie sú slabou stránkou. Ak chcete otvorené dáta, uplatňujte aj otvorené licencie. Slovensko stráca v medzinárodných rebríčkoch body aj kvôli tomu, že kľúčové dáta  (napr. Obchodný register SR) nie sú dostupné pod otvorenými licenciami, napriek tomu, že s nimi mnohí programátori pracujú a sú vstupom do softvérových riešení rôznych firiem. Z právneho a metodologického hľadiska však nie je možné tieto dáta považovať za otvorené nakoľko sa nezverejňujú pod otvorenou licenciou (napr. Creative Commons). Za otvorené dáta možno považovať len tie, ktoré sú zverejnené pod otvorenou licenciou. Pozrite si hodnotenie Slovenska v Global Open Data Index.  
  • Sledujte, čo sa (ne)deje s Vašimi dátami a prijmite opatrenia. Podľa EDP je najväčšou slabinou súčasného open data ekosystému na Slovensku málo use-casov a malý dopad dát na spoločnosť, či ekonomiku (makro, mikro). Môžeme povedať, že rovnaký problém existuje aj na lokálnej úrovni. Ak sa dáta nevyužívajú, neprinesú ani žiadne benefity. Nastavte si preto jednoduché procesy, ktorými zistíte, či komunita so zverejnenými datasetmi pracuje. Ak zistíte, že dáta ležia ladom – musíte niečo zmeniť. Promujete dáta? Viete, kto je Vaša cieľová skupina? Komunikujete s ňou? Akým spôsobom prioritizujete datasety? Má o tieto datasety niekto záujem?  
  • To, čo nemeriate, neviete vyhodnotiť. Bez hodnotenia, nie je rozpoznateľný progres. Rebríčky nám ukazujú, že ak si nastavíme dobré kritériá vieme merať výkon pravidelne a sledovať medziročné trendy. Vieme rozpoznať kto je víťaz, kto porazený a kto stagnuje. Stanovte si ciele, indikátory aby ste vedeli sledovať progres Vášho mesta v téme otvorených dát.