1. Čo sú otvorené dáta a na čo sú dobré?

Nestretli ste sa ešte s pojmom otvorené dáta alebo nemáte presnú predstavu čo sa pod týmto pojmom myslí? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

2. Načo sú mestám otvorené dáta?

Nie ste si istí, či je správne rozhodnutie zverejňovať otvorené dáta? Aké benefity to môže Vašej samospráve priniesť? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

3. Ako otvárať dáta koncepčne?

Ste už rozhodnutí otvoriť svoje dáta ale neviete ako na to? Na čo všetko si dať pozor aby Vaše úsilie prinieslo úžitok? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

4. Aké dáta zverejniť?

Viete už že chcete zverejňovať otvorené dáta a máte predstavu ako na to ale rozmýšľate nad tým aké dáta sú vhodné na zverejnenie? V tejto lekcii nájdete odpovede.

5. Ako zverejniť dáta technicky?

Ako zverejniť dáta efektívne? Aké sú vhodné formáty, licencie a technické riešenia? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

7. Kde nájsť datasety?

Chceli by ste pracovať s otvorenými dátami ale neviete ako na to? V tejto lekcii predstavujeme prvý krok - kde hľadať otvorené dáta.

8. Zverejnenie dát v súlade s GDPR?

Ako zverejniť dáta tak aby to bolo v súlade s GDPR, ochranou osobných údajov a legislatívou? Odpovede sa dozviete v tejto lekcii.

11. Ako budovať komunitu?

Chcete aby nad Vašimi dátami vznikali riešenia? Aby boli používané, sťahované, aby sa o nich písalo? Ako na to vám odpovie táto lekcia.

12. Atribúty kvalitných dát?

Máte už zverejnené dáta ale nie ste si istí ich kvalitou? Ak nad Vašimi dátami nič dlhšie nevzniká, môže byť problémom aj ich kvalita. Ako na to Vám prezradíme v tejto lekcii.
Motivácia miest

Aby bolo možné využívať benefity otvorených dát, musí byť na strane samosprávy záujem zverejniť dáta. Motivácie môžu byť rôzne, napríklad snaha poskytnúť obyvateľom digitálne služby bez ďalších nákladov na rozpočet, potreba mesta lepšie komunikovať so svojimi obyvateľmi, záujem mesta vybudovať smart city alebo snaha zjednodušiť si život. Prečítajte si motivácie 1 poľského a 2 slovenských miest, ktoré ich viedli k zavádzaniu otvorených dát. Každý príklad predstavuje mierne odlišnú cestu, ktorá viedla k zavádzaniu otvorených dát v meste.

Prešov

Mesto Prešov začalo zverejňovať údaje o zmluvách, objednávkach faktúrach v roku 2011. V tomto roku vstúpila do platnosti zákonná povinnosť pre mestá, obce a VÚC zverejňovať a ich príspevkové a rozpočtové organizácie zverejňovať zmluvy na svojej web stránke.   

Prvý rok mesto zverejňovalo manuálne oskenované dokumenty. Náhodou bolo na skeneri zapnutá  funkcia OCR, ktorá umožňuje prevod obrazu tlačených alebo písaných znakov do textovej, editovateľnej formy. Mesto bolo za to pochválené v celoštátnych novinách. 

Následne sa mesto začalo fokusovať na zhromažďovanie dát v backoffice, pričom každý rok mesto zverejnilo aspoň jeden ucelený dataset. Na základe podnetov od komunity, postupne zvyšovali kvalitu zverejnených datasetov:  

  • Pre každý dataset začali uvádzať licencie – aby bolo jasné ako je možné s dátami pracovať.  
  • Zverejnili geodáta a vytvorili GeoOpen data katalóg 
  • Zverejnili údaje aj vo formáte JSON, ktorý je obľúbený medzi programátormi.  

Prešov je dnes lídrom spomedzi slovenských miest čo sa týka počtu a kvality datasetov a riešení, ktoré nad nimi vznikli. Ako vidno z príkladu Prešova, aj bez existencie ucelenej stratégie, postupne krok za krokom vďaka zanieteným zamestnancom, chápavému vedeniu a načúvaniu podnetov komunity je možné samosprávu výrazne pohnúť dopredu.

Prešov obsadil 3. miesto v kategórii Najlepší projekt digitalizácie spoločnosti na konferencii ITAPA 2017 za Mapové údaje mesta Prešov pre každého. (zdroj: presov.sk)

Viac o príbehu Prešova sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Gdaňsk

Mesto Gdaňsk je jedno z najstarších miest Poľska, leží na severe krajiny na brehoch rieky Visla a Baltského mora. Rozlohou aj počtom obyvateľov je veľmi podobné Bratislave. Od roku 2014 mesto implementuje tzv. Politiku otvorenosti, ktorej výsledkom je aj zverejňovanie otvorených dát z rôznych oblastí. 

Spoločnosť a atmosféra v nej sa  za posledné roky v Gdaňsku rýchlo menila. Vplyvom digitálnej transformácie a  sociálnych médií sa zmenil spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Tí mali očakávania, že sa zmení spôsob komunikácie aj mesta voči obyvateľom. Tvrdí to Garski z radnice, podľa ktorého „ľudia cítili, že mesto by malo byť viac otvorené . . “Vedenie mesta správne odhadlo, že v spoločnosti vzniká objednávka po väčšej transparentnosti a otvorenosti.  

Politika otvorenosti v Gdaňsku je realizovaná od roku 2014. Oficiálne bola prijatá vo forme Vyhlášky primátora mesta Gdaňsk č. 306/2014. Podľa slov bývalého primátora Adamowicz je politika otvorenosti „dôležitý krok pri budovaní dôveryhodných vzťahov s obyvateľmi a pri zlepšovaní fungovania miestnej samosprávy. Primátorom sa zaviazal, že „všetky údaje generované úradom by mali byť k dispozícii bez obmedzení, pokiaľ im nebránia právne otázky, ako napríklad ochrana osobných údajov.“ (Gdansk, 2016, s. 4-5) 

Súčasťou Vyhlášky je aj tzv. Manifest Otvorenosti, ktorý má podobu diagramu resp. mentálnej mapy.  Prvýkrát v histórii mala tak mestská vyhláška takúto inovatívnejšiu podobu – to podľa  Tomasza Nadolneho, poradcu primátora v čase zavádzanie politiky, možno vnímať za symbolický prejav mesta inovovať vlastné procesy skrz otvorené dáta.

Manifest definuje princípy otvorených dát, pojmy ako otvorené dáta, formáty, portál otvorených dát, zodpovedné odbory a spolupracujúce organizácie, témy datasetov, ciele, dôvody zverejňovania dát, potrebné zdroje a plán. Otvorenosť mesta a prístup občanov k informáciám definuje aj ďalší strategický dokument mesta –  Gdansk 2030 Stratégia rozvoja mesta

Open dátový portál mesta Gdaňsk https://www.gdansk.pl/otwarte-dane (preklad Google Translate)

Viac o príbehu mesta Gdaňsk sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Bratislava

Celková zmena doterajšieho prístupu magistrátu k otvoreným dátam a k dátam vo všeobecnosti možno pripísať inovatívnemu obsadeniu magistrátu po voľbách v roku 2018 pod vedením primátora Matúša Valla. Vytvorenie pozície splnomocnenkyne pre inovácie, ktorú obsadzuje Petra Dzurovčinová, či zriadenie Odboru dátovej politiky a analýz pod vedením Pavla Škápika vytvoril funkčné predpoklady na zavádzanie open data politík.

Dôležité boli taktiež stratégie, ktoré sa vedenie mesta rozhodlo po voľbách prijať. Ide najmä o Programové vyhlásenie primátora hlavného mesta SR Bratislavy a poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2019 – 2022 (PV), smernicu Magistrátu o dátovej politike a Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta, ktoré riešia otvorené dáta komplexnejšie.

PV deklaruje, že úrad bude vykonávať svoje rozhodnutia na základe dát, vedeckých poznatkov a dôkazov.

V programovom vyhlásení sa primátor Matúš Vallo zaviazal k rozhodovaniu na základe dát čo viedlo okrem iného aj zavádzaniu otvorených dát (zdroj: bratislava.sk)

Smernica Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy o dátovej politike upravuje pravidlá “upravuje pravidlá zberu, tvorby, monitoringu, zdieľania, manipulácie s dátovými súbormi (vrátane geopriestorových dátových súborov) a spôsob zverejňovania dát na portáli otvorených dát Hlavného mesta SR Bratislavy.” Stanovuje koordinátora v oblasti dátovej politiky mesta, definuje kľúčové pojmy ako sú otvorené dáta, portál otvorených dát, metaúdaje, dátový súbor, formát, agregované údaje, definuje pôsobnosť odborov úradu a základné zásady, štandardy zverejňovania dát a postup pri zverejňovaní otvorených dát.

Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta SR Bratislavy definuje význam dát pre fungovanie magistrátu, tvorbu verejných politík a služieb pre občanov, konkrétne aktivity, ktoré bude magistrát realizovať (bez konkrétneho harmonogramu) – či už z technického pohľadu, alebo práce so zainteresovanými aktérmi. 

Základy inovatívneho nastavenia Bratislavy po voľbách boli dané už v programe Matúša Valla s názvom Plán Bratislava, ktorý bol pomerne detailne vypracovaný v súčinnosti s 70 odborníkmi. Na túto úlohu si vtedajší kandidát vybral aj nezvykle dlhý čas, plán vznikal 2 roky.

Vedenie magistrátu sa po voľbách zaviazalo k otvoreniu úradu občanom a chcelo začať využívať dáta pri rozhodovaní. To viedlo k prijatiu konkrétnych stratégií a dokumentov, ktoré spolu s posilnením kapacít výrazne napomohli implementácii otvorených dát v samospráve.

Viac o príbehu Bratislavy sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Zdroje článku:

Ak chcete preskočiť obsah kliknite na odkaz nižšie:

Skúsenosti miest s otváraním dát

… alebo pokračujte kliknutím na Ďalej.