1. Čo sú otvorené dáta a na čo sú dobré?

Nestretli ste sa ešte s pojmom otvorené dáta alebo nemáte presnú predstavu čo sa pod týmto pojmom myslí? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

2. Načo sú mestám otvorené dáta?

Nie ste si istí, či je správne rozhodnutie zverejňovať otvorené dáta? Aké benefity to môže Vašej samospráve priniesť? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

3. Ako otvárať dáta koncepčne?

Ste už rozhodnutí otvoriť svoje dáta ale neviete ako na to? Na čo všetko si dať pozor aby Vaše úsilie prinieslo úžitok? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

4. Aké dáta zverejniť?

Viete už že chcete zverejňovať otvorené dáta a máte predstavu ako na to ale rozmýšľate nad tým aké dáta sú vhodné na zverejnenie? V tejto lekcii nájdete odpovede.

5. Ako zverejniť dáta technicky?

Ako zverejniť dáta efektívne? Aké sú vhodné formáty, licencie a technické riešenia? Odpovede nájdete v tejto lekcii.

7. Kde nájsť datasety?

Chceli by ste pracovať s otvorenými dátami ale neviete ako na to? V tejto lekcii predstavujeme prvý krok - kde hľadať otvorené dáta.

8. Zverejnenie dát v súlade s GDPR?

Ako zverejniť dáta tak aby to bolo v súlade s GDPR, ochranou osobných údajov a legislatívou? Odpovede sa dozviete v tejto lekcii.

11. Ako budovať komunitu?

Chcete aby nad Vašimi dátami vznikali riešenia? Aby boli používané, sťahované, aby sa o nich písalo? Ako na to vám odpovie táto lekcia.

12. Atribúty kvalitných dát?

Máte už zverejnené dáta ale nie ste si istí ich kvalitou? Ak nad Vašimi dátami nič dlhšie nevzniká, môže byť problémom aj ich kvalita. Ako na to Vám prezradíme v tejto lekcii.
Prečo je dôležité licencovať

Z pohľadu vysporiadania práv anglický výraz open data vyjadruje, že možno údaje voľne, a to aj opakovane používať a šíriť. Takéto použitie však naráža na určité hranice, ktoré sú stanovené právnou úpravou alebo vôľou nositeľa práv.  

V praxi vznikajú tri základné situácie, v rámci ktorých sa legálne používajú otvorené údaje: 

  1. kúdajom sa neviažu žiadne práva, ani nie sú osobitne chránené, 
  2. údaje používa tá istá osoba, ktorá k nim vykonáva práva (použitie vlastných údajov), 
  3. údaje používa iná osoba, ako tá, ktorá k nim vykonáva práva, a to na základe licencie alebo iného súhlasu. 

Prvé dve situácie si nevyžadujú osobitné riešenie, a preto sa budeme zaoberať najmä tým, ako možno šíriť otvorené údaje a ako možno používať údaje, ku ktorým vykonáva práva tretia osoba. Na problematiku sa pozrieme z dvoch hľadísk, a to z pohľadu osoby, ktorá vykonáva práva k databáze a má záujem na jej šírení, a z pohľadu používateľa, ktorý má záujem použiť databázu tretej osoby a údaje v nej obsiahnuté. 

V tomto texte sa nebudeme zaoberať otázkou ochrany osobných údajov a iných práv, ktoré sa môžu k údajom obsiahnutým v databáze vzťahovať. Poukážeme však na vzájomné súvislosti aj v tejto oblasti. 

 Ochrana databáz a ich údajov 

Databázy obsahujú mnohé komponenty, pri ktorých je potrebné sa zaoberať otázkou ich ochrany. Na zreteli máme najmä štruktúru databázy, jej obsah či názvy polí. Z hľadiska práva duševného vlastníctva sú tieto predmety v Slovenskej republike chránené dvoma spôsobmi, a to 

  1. autorským právom (§ 131 a nasl. AZ) a 
  2. osobitným právom k databáze (§ 135 AZ). 

Autorské právo chráni spôsob výberu obsahu alebo usporiadania obsahu databázy, ktorý je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Autorský zákon ako príklad uvádza časopis alebo encyklopédiu, môže však ísť aj o iný druh databázy. Autorské právo však nechráni obsah takejto databázy, ale len jej štruktúru. 

Osobitné právo k databáze chráni aj obsah databázy, ktorá je výsledkom určitého podstatného vkladu. Práve takáto databáza, ktorá zvyčajne nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti, ale je výsledkom podstatného kvalitatívneho alebo kvantitatívneho vkladu, je primárnym predmetom nášho záujmu, keď hovoríme o open data. Účelom osobitného práva k databáze je ochrana zhotoviteľa databázy voči takým konaniam, ktoré poškodzujú investície vynaložené touto osobou, ako aj zabezpečenie odmeny zhotoviteľovi databázy. Databázami chránenými takýmto osobitným právom sú najmä registre, súpisy, zbierky, katalógy či zoznamy (napr. zoznamy inzercie, nehnuteľností či ubytovacích priestorov). 

Slovenský Autorský zákon teda chráni databázy autorským právom a osobitným právom k databáze. Právna úprava v iných štátoch mimo EÚ sa však môže líšiť. 

V praxi môže nastať aj taká situácia, kedy databáza nebude chránená ani autorským ani osobitným právom. Aj v takých prípadoch si však subjekty vedia databázy ochrániť zmluvne v kombinácii s nejakými technickými ochrannými opatrenia (napr. paywall) v súlade s právnou úpravou zakazujúcou porušenie mechanizmov o podmienenom prístupe.   

Vznik osobitného práva k databáze 

Osobitné právo k databáze vznikne vtedy, keď databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu (napr. zber dát, ich kategorizácia, preverovanie ich správnosti a pod.). Podstatný vklad je základným predpokladom na vznik tohto typu ochrany. Vklad do zostavenia databázy môže spočívať v použití ľudských, finančných alebo technických zdrojov. Spočíva teda vo vynaložení energie, úsilia, času alebo peňazí vrátane získania potrebného zariadenia na zostavenie databázy. Laicky môžeme hovoriť, že podstatným vkladom je „pot alebo peniaze“, inými slovami namáhavá práca (úsilie, vynaložená energia) alebo investícia. 

Vklad možno z hľadiska jeho druhu rozdeliť na vklad do získania obsahu databázy, do jeho overenia alebo do jeho predvedenia. 

Na porovnanie, autorské právo k databáze vzniká, ak je databáza vyjadrená v podobe vnímateľnej zmyslami, pričom ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti autora databázy. Žiadne iné kritériá sa neaplikujú. 

Práva zhotoviteľa databázy 

K zhotovenej databáze vznikajú výlučné práva, ktoré vykonáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy. Tieto práva vykonáva buď zhotoviteľ alebo iná osoba, na ktorú zhotoviteľ svoje práva previedol. 

Otázka zamestnaneckého režimu v prípade databáz chránených osobitným právom nie je relevantná, nakoľko sa na ne osobitný zamestnanecký režim podľa § 90 Autorského zákona nevzťahuje. Aj keď databázu zhotoví zamestnanec, napríklad úradník na ministerstve, práva bude vykonávať osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy (ministerstvo). Na porovnanie, zamestnanecký režim sa uplatňuje na databázy chránené autorským právom. Avšak aj v tomto prípade bude výsledok rovnaký a ak nedôjde k nejakej odchylnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, všetky práva bude vykonávať zamestnávateľ (napr. spomínané ministerstvo). Režim upravený v Autorskom zákone totiž maximálne chráni zamestnávateľa tým, že mu zveruje výkon všetkých majetkových práv, pričom sa zasahuje aj do osobnostných práv. Tento režim sa vzťahuje na všetky diela, ktoré sú vytvorené zamestnancom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho alebo z obdobného pracovného vzťahu. 

Praktická otázka vzniká, kto vykonáva práva, ak je databáza zhotovená na objednávku. Európska smernica (96/9/ES) k tomu upravuje, že keďže je zostavovateľom osoba, ktorá vyvíja iniciatívu a nesie investičné riziko, vylučuje to podzmluvných partnerov z definície zostavovateľov. Nakoľko však slovenský Autorský zákon aplikuje aj na databázy režim na objednávku (§ 91 AZ), odporúčame, pre účely vylúčenia akýchkoľvek pochybností aj v takýchto prípadoch osobitne si zakotviť aj do zmluvy o dielo alebo inej zmluvy, že práva nevykonáva zhotoviteľ, ale objednávateľ (investor). 

Treba navyše zdôrazniť, že pre účely určenia zhotoviteľa nie je primárne relevantné to, koho sú to dáta, ale kto inicioval a zabezpečil zhotovenie databázy. Kým samotné vytváranie dát vôbec nemusí byť chránené, získanie dát, ich overenie alebo predvedenie obsahu už môže viesť k vzniku osobitného práva k databáze. 

Zhotoviteľovi databázy vznikajú dve výlučné majetkové práva, a to právo na extrakciu (vyhotovenie rozmnoženiny databázy alebo jej podstatnej časti) a reutilizáciu (uvedenie obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti). Ak chce databázu alebo jej podstatnú časť používať tretia osoba, potrebuje, až na malé výnimky, na takéto použitie súhlas. Na použitie nepodstatnej časti databázy súhlas potrebný nie je, ak by však išlo o opakované alebo systematické používanie nepodstatných častí, môže sa súhlas vyžadovať. 

Na porovnanie autorovi databázy vznikajú okrem majetkových práv aj osobnostné práva. Autor databázy teda udeľuje súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, verejné rozširovanie, spracovanie, verejný prenos a ďalšie spôsoby použitia podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona. Okrem toho má aj právo na nedotknuteľnosť diela, právo na označenie databázy menom a ďalšie osobnostné práva podľa § 18 Autorského zákona. 

Udelenie súhlasu na použitie databázy 

Súhlas na použitie sa štandardne udeľuje licenčnou zmluvou uzatvorenou podľa § 65 a nasl. Autorského zákona. Autor alebo zhotoviteľ databázy sa však môže rozhodnúť, že chce údaje poskytovať ako otvorené údaje širokej verejnosti. V takom prípade by nebolo reálne docieliť takýto stav tým, že by s každým záujemcom o databázu a o údaje v nej zahrnuté uzatváral licenčnú zmluvu. Riešením je v takom prípade tzv. verejná licencia. Takouto licenciou môže udeliť súhlas na použitie neobmedzenému okruhu osôb fakticky v celom svete. Každý potom vidí, že sú údaje šírené pod danou verejnou licenciou ako open data a vedia, že môžu tieto údaje použiť, ak ich použijú v súlade s danou verejnou licenciou. 

Aby sa verejné licencie využívali správne a legálne, vysvetlime si ešte stručne, ako sú upravené v slovenskom právnom poriadku. 

Čo je to verejná licencia 

Právna úprava verejných licencií je obsiahnutá v § 76 Autorského zákona. Verejná licencia je podtyp licenčnej zmluvy, pre ktorý je špecifický osobitný kontraktačný režim. Špecifikom verejných licencií je, že autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám. Konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, je prijatím takejto ponuky. 

Tým, že nositeľ práv k databáze začne šíriť údaje pod verejnou licenciou, deklaruje, že ktokoľvek môže danú databázu a v nej zahrnuté údaje použiť za podmienok, ktoré vyžaduje príslušná verejná licencia. Použitím databázy v súlade s podmienkami verejnej licencie dochádza k uzavretiu licenčnej zmluvy . Obsah takto uzavretej licenčnej zmluvy nie je určený individuálnou dohodou zmluvných strán, ale odkazom na verejne dostupné licenčné podmienky. Tie sú druhej zmluvnej strane ponúknuté len na akceptáciu (adherovanie) a ich obsah sa s používateľom nedojednáva. 

Verejné licencie sú pritom vždy bezodplatné a nevýhradné. Autorský zákon tiež upravuje, že verejnú licenciu nemožno vypovedať.  

Vo svete sa využívajú desiatky verejných licencií (napr. European Union Public License, Free Documentation License, MIT License, LGP, Mozilla Public License atď.). Celosvetovo najrozšírenejšie sú však licencie Creative Commons a osobitne pre počítačové programy licencie GNU GPL. 

Označiť dielo alebo databázu verejnou licenciou z praktického hľadiska znamená začať ich šíriť spoločne so slovným alebo grafickým označením príslušnej verejnej licencie. Podľa toho vie každý identifikovať, ako ich možno použiť (napr. komerčne alebo nekomerčne, na všetky alebo len niektoré spôsoby použitia atď.). 

Verejné licencie sú tak využiteľné na šírenie vlastných diel a databáz, aj na použitie cudzích predmetov ochrany. Z najvýznamnejších subjektov používajúcich licencie Creative Commons sú napríklad Flicr, Google, Jamendo, Wikimedia Commons, SoundCloud, Europeana, Pixabay a mnohí ďalší (V roku 2017 bolo pod licenciami Creative Commons šírených viac ako 1,4 miliardy diel. CREATIVE COMMONS, State of the Commonshttps://stateof.creativecommons.org/).

Verejné licencie a open data 

Verejné licencie majú dvojaké použitie. Zhotoviteľ databázy alebo iný nositeľ práv ich môže aplikovať na svoj vlastný predmet a vyjadriť tak širokej verejnosti, že každý môže daný predmet použiť. Na druhej strane, ktokoľvek, kto chce použiť nejakú databázu alebo iný predmet ochrany a nechce uzatvárať štandardnú licenčnú zmluvu, si môže zvoliť, že využije údaje šírené pod verejnou licenciou. Tým sa vyhne rokovaniu o podmienkach zmluvy aj plateniu licenčných poplatkov. 

Zhotoviteľ databázy, ktorý sa rozhodne, že chce databázu šíriť pod verejnou licenciou, si môže vybrať  niektorú z existujúcich verejných licencií. Zvyčajne je to spomínaná svetovo najrozšírenejšia verejná licencia Creative Commons, prípadne iná verejná licencia, napr. Open Data License (ODbL) alebo Open Data Commons Attribution License (ODC-BY). Tieto verejné licencie sa líšia od licencií Creative Commons okrem iného aj v tom, že sa nevzťahujú na individuálny obsah databáz, ale len na ich štruktúru. Verzia Creative Commons 4.0 sa naopak vzťahuje nielen na osobitné práva k databáze, ale aj na všetky autorské a súvisiace práva v štruktúre databáz vrátane jej obsahu (s výnimkou počítačových programov)

Alternatívou, ktorú však neodporúčame, je vytvorenie vlastnej verejnej licencie. Takáto novovytvorená verejná licencia by síce bola v súlade so zákonom, absentujú pri nej však hlavné výhody, ktoré so sebou prinášajú medzinárodne zrozumiteľné, masovo využívané a univerzálne licencie, akou je napríklad licencia Creative Commons. V tomto prípade naozaj nie je dôvod na „vymýšľanie kolesa“, ale odporúčame vybrať si z ponuky už vytvorených verejných licencií tú najvhodnejšiu. 

Zdôrazňujeme pritom, že nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaký subjekt mohol aplikovať verejnú licenciu na danú databázu, je, že musí vykonávať všetky práva, ktoré sú potrebné na takéto disponovanie. Okrem menovaných databázových práv to môžu byť aj iné práva, napríklad práva vzťahujúce sa k osobným údajom. 

Ak daná osoba nevykonáva všetky práva, môže verejnú licenciu aplikovať aj na niektorú zložku (napr. len na štruktúru databázy), musí však zreteľne vyjadriť, čo je, prípadne nie je, predmetom udelenej verejnej licencie. 

Licencie Creative Commons ako nástroj pre otvorené údaje 

Licencie Creative Commons sú vo svete najviac rozšírené verejné licencie. Ich najaktuálnejšia verzia 4.0 môže byť aplikované nielen na databázy chránené autorským právom, ale aj na databázy chránené osobitným právom. Mnohé organizácie, inštitúcie a štátne orgány vrátane Európskej komisie využívajú práve tieto licencie na šírenie svojich údajov. 

Čo je teda predmetom licencie, keď sa licencia Creative Commons aplikuje na databázu? V zásade ide najmä o štruktúru databázy (chránenú autorským právom k databáze) a obsah databázy (chránený autorským právom a/alebo osobitným právom k databáze). Nositeľ práv by mal vždy jasne a zreteľne uviesť, čo je, resp. nie je predmetom licencie, ak nie sú zahrnuté všetky zložky databázy. 

Licencie Creative Commons sa skladajú z kombinácie štyroch základných prvkov – BY (attribution), NC (Non-Commerial), ND (No Derivatives) a SA (Share Alike). Z nich je potom vytvorených šesť typov licencií, ktoré sú vysvetlené v tabuľke nižšie. 

Piktogramy Creative commons (zelená-viac otvorené, žltá-menej otvorené) (zdroj: https://commons.wikimedia.org)
ATTRIBUTION BY Povinnosť uviesť autora  
ATTRIBUTION NON-COMMERCIALBY-NC Povinnosť uviesť autora a zdržať sa komerčného použitia diela 
ATTRIBUTION SHARE ALIKE BY-SA Povinnosť uviesť autora a pri odvodených dielach zachovať licenciu 
ATTRIBUTION NO DERIVATIVES BY-ND Povinnosť uviesť autora a zdržať sa zásahov do diela (neupravovať dielo) 
ATTRIBUTION NON-COMMERCIAL SHARE ALIKE BY-NC-SA Povinnosť uviesť autora, zdržať sa komerčného použitia diela a pri odvodených dielach zachovať licenciu 
ATTRIBUTION NON-COMMERCIAL NO DERIVATIVES BY-NC-ND Povinnosť uviesť autora, zdržať sa komerčného použitia diela a nezasahovať do diela (neupravovať dielo) 

Tabuľka – Piktogramy a stručný popis jednotlivých kombinácií licencií Creative Commons. 

S každým z týchto šiestich typov licencií sa prirodzene spájajú zmluvné podmienky, ktoré si vo forme licencie možno prečítať na stránke www.creativecommons.org (tzv. Legal Code, prípadne v ich skrátenej verzii, tzv. License Deed). Prvok Attribution, teda povinnosť uviesť zdroj sa vyskytuje vo všetkých licenciách, ostatné prvky sa rozlične kombinujú. Typickým prvkom je aj Share Alike, kedy sa vyžaduje, aby bola otvorenosť zachovaná aj do budúcnosti vo vzťahu k sekundárnym použitiam a aby sa databáza a údaje naďalej šírili pod rovnakou verejnou licenciou umožňujúcou otvorený prístup. Výhodou však je, že práve vďaka univerzálnosti, rozšírenosti, jednoduchosti, transparentnosti a zrozumiteľnosti verejných licencií, ale aj samotných piktogramov, aj bez štúdia podrobných podmienok každý vie, ako môže takto licencované databázy a iné predmety ochrany používať. 

Ak by mal nositeľ práv nezodpovedané otázky, ako konkrétne má aplikovať licenciu Creative Commons na daný predmet, odporúčame si pozrieť stránku Marking your work with a CC license, kde sú uvedené viaceré príklady. 

Pre účely voľby najvhodnejšej CC licencie zase odporúčame stránku Creative Commons License Chooser. Používateľ potom môže používať databázu vždy v súlade s danou verejnou licenciou, pod ktorou nositeľ práv túto databázu šíri. To môže zahŕňať široký okruh spôsobov použitia, ktoré v princípe spadajú pod extrakciu a reutilizáciu vrátane dolovania údajov (data mining). Ak sa budú verejne šíriť výsledky, ktoré vznikli takýmto dolovaním, rovnako sa bude aplikovať požiadavka uviesť zdroj (Attribution). 

CC0 (Creative Commons Zero), skratka označujúca Public Domain Dedication, je označenie, ktoré vyjadruje, že na databázu alebo iný predmet sa nevzťahujú žiadne výlučné práva. Ide primárne o situáciu, keď sa nositeľ vzdá svojich práv. CC0 aplikuje množstvo inštitúcií, z ktorých môžeme menovať British Library, CERN Library, Europeana, Netherlands Government, Európsku komisiu a mnohé ďalšie. Treba však upozorniť, že podľa slovenského právneho poriadku sa nemožno vzdať autorských práv. V tých prípadoch, keď obsah databázy tvoria autorské diela, alebo keď je štruktúra databázy chránená autorským právom, nie je aplikácia CC0 v slovenských podmienkach vhodná. 

Zhrnutie: ako postupovať, keď chcem databázu poskytnúť širokej verejnosti  
  1. Uistite sa, že vykonávate všetky práva k databáze/údajom, ktoré chcete otvoriť. Ak nevykonávate všetky práva, vysporiadajte si ich osobitne (napr. získajte potrebnú licenciu umožňujúcu ďalšie šírenie aj pod verejnou licenciou, uzavrite dodatok k predchádzajúcej zmluve a pod.). Nezabudnite, že okrem databázových práv môžu existovať aj iné práva, ktoré môžu brániť šíreniu údajov, napríklad ochrana osobných údajov. 
  2. Rozhodnite sa, ako budú môcť tretie osoby používať databázu/údaje (napr. či bude zahrnuté aj komerčné použitie).  SamozrejmeA, ak budú umožníte tretímie osobámy oprávnené urobiť aj zmenu, úpravu alebo modifikáciu databázy, nijakým spôsobom tým nezasiahnu do pôvodnej databázy. Pôvodná databáza ani práva k nej nebudú nijako dotknuté. 
  3. Na základe záverov z bodu 2/ si vyberte vhodnú verejnú licenciu (napr. Creative Commons, Open Data Commons atď.) a ak obsahuje viac verzií a typov, tak aj konkrétny typ (napr. Creative Commons Attribution 4.0, Creative Commons Non-Commercial 4.0 a pod.). Nezabudnite, že keď chcete skutočne otvorené údaje, zvolená verejná licencia by nemala obsahovať prvok No Derivatives, ktorá neumožňuje meniť, upravovať alebo modifikovať databázu. Tiež nie je vhodný prvok Non-Commercial, ktorý neumožňuje obchodné využitie databázy. Staršia verzia licencií Creative Commons sa nemohla aplikovať na údaje a databázy chránené osobitným právom, preto je nutné používať aktuálnu verziu 4.0. Pre uľahčenie voľby môžete použiť Creative Commons License Chooser. 
  4. Pri každom šírení databázy/údajov dôsledne uvádzajte zvolenú verejnú licenciu vrátane jej časovej verzie (napr. Creative Commons BY-SA, 4.0).