Do čoho investuje vaša obec alebo mesto? Čakáte na rekonštrukciu chodníku či cesty, výstavbu cyklistickej cesty alebo opravu školy, do ktorej chodia vaše deti? Všetky informácie o tom, ako sa rozdeľujú peniaze v rámci mesta, obce, či VÚC sa nachádzajú v rozpočte. Rozpočet je tvorený na 3 roky dopredu, upravuje sa podľa reálneho vývoja a taktiež jeho čerpanie môže byť rozdielne od pôvodného plánu.  

Rozpočty samosprávy obvykle zverejňujú vo forme nie práve prehľadných dokumentov alebo tabuliek, v ktorých sa bežný občan len ťažko orientuje. Pritom zverejnenie otvorených dát o rozpočte by značne uľahčilo život nielen obyvateľom, ale aj poslancom zastupiteľstva, prípadne novinárom, občianskym aktivistom a ďalším. Niektoré slovenské samosprávy takto údaje zverejňujú, vďaka nim sme mohli vytvoriť vizualizáciu, ktorá prehľadne ponúka základne informácie o ich príjmoch a výdavkoch, do akých programov tieto výdavky smerovali a aké boli najväčšie projekty, do ktorých investovali.

Čo zverejňujú samosprávy 

Samosprávy zverejňujú rozpočet v 3 základných klasifikáciách.  

  • Funkčná klasifikácia – využíva sa najmä na medzinárodné porovnanie 
  • Ekonomická klasifikácia – rozdelenie na druhy príjmov a výdavkov 
  • Programová klasifikácia – rozdelenie na programy a podprogramy 

Programové rozpočtovanie 

Programové rozpočtovanie je povinné v zmysle zákona č. 324/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 01.09.2009. Predmetnou  novelou  sa  zaviedlo  programové  rozpočtovanie  v  územnej  samospráve, a to prvýkrát na roky 2009 až 2011.” 

“Programové rozpočtovanie je systém plánovania, rozpočtovania a hodnotenia, ktorý kladie dôraz na vzťah medzi verejnými  rozpočtovými  zdrojmi  (rozpočet  samosprávy)  a  očakávanými  –  plánovanými  výstupmi a výsledkami realizovaných činností, ktoré sú financované z rozpočtu subjektu samosprávy. V programovom rozpočtovaní sú obsiahnuté typické prvky ako zámery, ciele, merateľné ukazovatele, ale aj komentáre. Je tvorený programami, ktoré sa môžu deliť na podprogramy, prípadne ďalej na prvky/projekty.”  (zdroj: Emil Kočiš, PhD.: Programové rozpočtovanie v územnej samospráve)

Programové rozpočtovanie nám vie povedať, koľko financií išlo na jednotlivé programy a podprogramy, čo sú oblasti pôsobnosti samosprávy. Každá samospráva má vlastné programy a podprogramy vytvorené podľa miestnej situácie a rozhodnutia volených zástupcov.

Napríklad mesto Trnava má tieto programy:

  • Administratíva,
  • Bezpečnostný servis,
  • Bytová výstavba,
  • Doprava
  • Finančné operácie výdavkové,
  • Informačný a komunikačný systém,
  • Kultúra,
  • Ľudské zdroje,
  • Mestská polícia,
  • Mestský grantový program,
  • Mládež a šport,
  • Odpadové hospodárstvo,
  • Podpora malého a stredného podnikania,
  • Priemyselný park,
  • Služby,
  • Sociálna starostlivosť,
  • Správa majetku a právny servis,
  • Správa úradu a prevádzka budov,
  • Školstvo a vzdelávací systém,
  • Uličný mobiliár,
  • Verejné osvetlenie,
  • Vzťahy s verejnosťou,
  • Životné prostredie.

Programy a podprogramy sa preto nedajú priamo porovnávať medzi jednotlivými samosprávami. Vieme však porovnávať ich vývoj v čase a taktiež jednotlivé programy medzi sebou, čerpanie podprogramov a projektov.

Programový rozpočet Prešova 

Mesto Prešov zverejňuje svoj programový rozpočet v katalógu otvorených dát vo formátoch XML, JSON a XML.NET. Dataset obsahuje údaje od roku 2009 do roku 2023. Na rok 2021 počítalo mesto s prebytkovým rozpočtom vo výške 105 mil. EUR, ktorý bol upravený na výšku 107 mil. EUR (prebytok tvoril najskôr 42 tis. EUR, po úprave to bolo 52 tis. EUR) 

Najväčšie výdavky v posledných rokoch vynakladalo mesto na programy Vzdelávanie, ďalej Všeobecne prospešné služby (z čoho najväčšiu časť tvorí odpadové hospodárstvo a doprava) a Strategický rozvoj (investičné projekty v rôznych oblastiach). 

Čerpanie vybraných programov mesta Prešov (zdroj: otvorené dáta mesta Prešov, spracovanie autor)

Najväčšie výdavky na projekty vynakladalo mesto v sledovanom období rokov 2009-2021 podľa skutočného čerpania na: 

  • tarifné platy (75 mil. EUR),  
  • transfer dopravnému podniku (38 mil. EUR),  
  • splácanie istín z bankových úverov (24 mil. EUR),  
  • nakladanie s odpadmi (23,6 mil. EUR) a  
  • starobné poistenie (20,5 mil. EUR). 

Najväčšie kapitálové výdavky vynakladalo mesto v sledovanom období na projekty: 

  • vnútorný mestský okruh Okružná ul. (5,4 mil. EUR) 
  • bytový dom 68 bytových jednotiek na ulici A. Prídavka (3,4 mil. EUR), 
  • Realizácia stavby IPZ Záborské (3 mil. EUR)  
  • Úver ČSOB – Jarková ul. (2 mil. EUR) 
  • nákup pozemkov a nehmotných aktív (1,8 mil. EUR). 

Detailnejšie údaje vrátane najväčších projektov podľa jednotlivých programov a rokov sa dozviete v našej vizualizácii

Programový rozpočet Trnavy 

Mesto Trnava zverejňuje svoj programový rozpočet v katalógu otvorených dát vo formátoch XML, PDF, XLSX, JSON a XML.NET. Dataset obsahuje údaje od roku 2009 do roku 2021. Na rok 2021 počítalo mesto s prebytkovým rozpočtom, príjmy tvorili 73 mil. EUR, výdavky 51 mil. EUR a prebytok 21 mil. EUR. Po úprave prišlo k navýšeniu príjmov o 24 mil. EUR, rovnako sa navýšili aj výdavky, prebytok tak zostal v porovnateľnej výške 23 mil. EUR. 

Najväčšie výdavky v posledných rokoch vynakladalo mesto na programy Školstvo, ďalej Doprava a Ľudské zdroje

Čerpanie vybraných programov mesta Trnava (zdroj: otvorené dáta mesta Trnava, spracovanie autor)

Najväčšie výdavky na projekty vynakladalo mesto v sledovanom období rokov 2009-2021 podľa skutočného čerpania na: 

  • sociálnu starostlivosť príspevkovej organizácii (25 mil. EUR),  
  • služby odpadového hospodárstva (18,6 mil. EUR),  
  • ľudské zdroje – mzdy (18,3 mil. EUR),  
  • transfery dopravnému podniku (16 mil. EUR) a  
  • príspevkovej organizácii SKaŠZ Mládež a šport (14 mil. EUR). 

Najväčšie kapitálové výdavky vynakladalo mesto v sledovanom období na projekty: 

  • Mestský priemyselný a technický park (10,5 mil. EUR), 
  • Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov (3,4 mil. EUR), 
  • Rekultivácia skládky KO Boleráz (3 mil. EUR), 
  • Zariadenie na zhodnotenie odpadov Trnava – II. etapa výstavby (2,2 mil. EUR) a 
  • Rekonštrukcie a modernizácie PD a rek. MK Cukrová a Trstínska (2,2 mil. EUR). 

Detailnejšie údaje vrátane najväčších projektov podľa jednotlivých programov a rokov sa dozviete v našej vizualizácii

Porovnanie miest 


Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku, kým Trnava je siedme. Trnava má 73,6% obyvateľov Prešova. Z toho vyplýva aj väčší rozpočet Prešova, ktorý je v roku 2021 pri príjmoch vyšší o 34 mil. EUR (107 vs. 75 mil. EUR). Trnava má pri rozpočtoch väčšie prebytky. Trnava už od roku 2013 znižuje svoj celkový dlh, z približne 35% bežných príjmov na 16% v roku 2019 podľa portálu Hospodárenie obcí. Prešov od roku 2009 znižoval dlh až na 20% bežných príjmov v roku 2015. Odvtedy však rastie, v roku 2019 dosiahol takmer 36% bežných príjmov podľa portálu Hospodárenie obcí

Obe mestá vynakladajú najväčšiu časť svojich rozpočtov na školstvo, respektíve vzdelávanie. To je určite dobrá správa, keďže vzdelávanie je veľmi dôležité pre budúcu konkurencieschopnosť nielen celej krajiny, ale aj mesta či kraja. Trnava sa veľmi výrazne angažuje v doprave, najmä rekonštrukcii miestnych komunikácií, ktoré súčasne obohacuje aj o cyklistickú infraštruktúru. Doprava je preto jej druhým najnákladnejším programom. Naopak Prešov väčší balík peňazí investuje do verejnej dopravy (v rámci programu Všeobecne prospešné služby). V Prešove je tretím najväčším programom Strategický rozvoj, kam patria investície v oblasti dopravy, urbanizmu a cestovného ruchu. V Trnave sú to Ľudské zdroje, kam patria výdavky na mzdy, odmeny a sociálne zabezpečenie.

Záver 

Rozpočet je najdôležitejší dokument každej samosprávy. Preto je dobré, že samosprávy rozpočty zverejňujú, čo im ukladá aj zákon. V súčasnom stave spracovania údajov v 21. storočí by však bolo žiadúce, aby nešlo len o dokumenty ale aj o kvalitné otvorené dáta, ktoré by mohli zlepšiť transparentnosť samosprávy a zefektívniť prácu s dátami pre tých, ktorí majú o tieto dáta záujem.