Hlavné mesto Bratislava sa v auguste minulého roku zaradilo medzi metropoly sveta – Londýn, Barcelona, Dublin, Philadelphia, New York, Paríž a ďalšie, ktoré zverejňujú otvorené dáta.

V tejto analýze sme sa bližšie pozreli na to, aké dáta Bratislava v septembri 2019 zverejnila a zároveň sme pri hodnotení využili rámec, ktorý vo svojich štúdiách používajú aj analytici Európskeho open data portálu. 

Cieľom našej analýzy bolo zmapovať prístup Bratislavy, pomenovať silné a slabé stránky a tým povzbudiť  ďalšie samosprávy v SR v otváraní dát.

Na základe analýzy sme zároveň sformulovali niekoľko odporúčaní pre magistrát, ktoré majú potenciál zlepšiť súčasný spôsob zverejňovania dát.

Kontext

Mestá a obce hrajú dôležitú úlohu v ekosystéme otvorených dát a ich výkon sa začína čoraz viac sledovať a hodnotiť. Európsky portál otvorených dát (z ang. European Data Portal, ďalej len “EDP”) vo svojom Analytickom reporte 6: Otvorené dáta v mestách 2 analyzoval 8 miest – Dublin, Florenciu, Gdansk, Ghent, Helsinki, Solún a Vilnius, a to v týchto aspektoch:

  • existencia open data stratégií,
  • parametre open data portálu a zverejnených dát,
  • bariéry mesta,
  • aktivity na zvyšovanie povedomia a zapájanie občanov.

Pri analyzovaní súčasného nastavenia magistrátu, ktoré vyústilo do vytvorenia open data portálu a zverejnenia prvých datasetov, sme sa pozreli na rovnaké aspekty, ktoré v reporte používa aj Európsky portál otvorených dát.

Otvorené otázky sme konzultovali priamo so šéfom Odboru dátovej politiky a analýz magistrátu Bratislava, Pavlom Škápikom, ktorý koordinuje open data politiky na Bratislavskom magistráte

Základné zhrnutie zistení

Celková zmena doterajšieho prístupu magistrátu k otvoreným dátam a k dátam vo všeobecnosti možno pripísať inovatívnemu obsadeniu magistrátu pod vedením primátora Matúša Valla. Vytvorenie pozície splnomocnenkyne pre inovácie, ktorú obsadzuje Petra Dzurovčinová, či zriadenie Odboru dátovej politiky a analýz pod vedením Pavla Škápika vytvoril funkčné predpoklady na zavádzanie open data politík.

Nasledujúca tabuľka zhŕňa zistenia – pozitívne, aj negatívne stránky,  v štyroch hodnotiacich aspektoch EDP . Tie sú bližšie popísané v ďalších častiach analýzy. 

Aspekt Zhodnotenie
Existencia open data stratégií
* Open data stratégia
* Koordinácia s národnou úrovňou
* Top down a bottom up prístup
+ Programové vyhlásenie primátora hlavného mesta SR Bratislavy a poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2019 – 2022,
+ Smernica Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy o dátovej politike
+ Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta SR Bratislavy
+ Declaration of Cities Coalition for Digital Rights
+ Top down prístup – silná pozícia vedenia v rámci “pretláčania” otvorených dát v magistráte. Zároveň je v Bratislave aj silná open data komunita.
 
– Zástupcovia magistrátu nie sú členmi pracovných skupín k open data na národnej úrovni (okrem PS k Zákonu o údajoch)
– Magistrát sa nie úplne riadi existujúcimi open data štandardmi definovaných na národnej úrovni vo Výnose MF SR č. 55/2014 Z.z.
– Momentálne chýba koordinácia s NASES (v budúcnosti je plánovaná)
Parametre open data portálu a zverejnených dát
*Štruktúra portálu
*Atribúty portálu  
+ 426 zverejnených datasetov v 12 dostupných témachExtrémne nízke náklady na vývoj– 1.200 € resp. 3.500€ vrátane mzdových nákladov
+ In house vývoj namiesto obstarávania riešenia
+ Najpoužívanejšími formátom je csv (383)
+Na všetky datasety sú uplatnené štandardizované  otvorené licencie  Creative Commons Attrubution 4.0 international
+ Sprístupnenie zdrojového kódu verejnosti
+ Vizualizácia dát cez PowerBI

– Len pri 20% datasetov je autorom samotný magistrát Bratislava, resp. jeho organizácie.
– Až pri 80% datasetov sú autormi inštitúcie štátnej správy (ŠÚ SR, MV SR, ÚPSVR) – sú prevzaté.
– Dáta nie sú katalogizované na národný katalóg otvorených dát – data.gov.sk
– Limitované technické riešenie a obmedzená funkcionalita
– Limitovaná interakcia s užívateľmi (nie je možné hodnotiť, komentovať datasety, nahlasovať chyby, žiadať o sprístupnenie ďalších datasetov a pod.)
– Chýbajú „use case-y“ využitia open data,
– Nie je možné registrovať vzniknuté aplikácie a riešenia
Bariéry mesta   Prekonané bariéry a riešenia:
+ Absencia komplexnej dátovej politiky a interných predpisov -> tvorba a schválenie dátovej politiky
+ Slabé povedomie zamestnancov o význame otvorených dát -> školenia a nastavenie interných procesov
+ Limitované finančné zdroje -> vlastný in house vývoj
+ Zle nastavené zmluvy s dodávateľmi -> vypracovanie Dátovej doložky k zmluve

Trvajú:
– Historické zmluvné vzťahy s dodávateľmi informačných systémov s obmedzenou možnosťou zverejňovať dáta
– Obmedzené zdroje – finančné, ľudské, technické
– Neochota niektorých odborov a zamestnancov  zdieľať a zverejňovať dáta smerom navonok (nízka miera povedomia)  
Aktivity na zvyšovanie povedomia a zapájanie občanov
* Stratégia na „priblíženie“ sa občanom *Podujatia
+ Mesto má plán ako zapájať komunitu inovácií vo všeobecnosti
+ Účasť vedenia vrátane primátora Matúča Valla na rôznych technologických podujatiach (organizovanie mikrohackathon s Pycon, spolupráca aj s univerzitami (MoUs s STU a UK) a SAV
+Magistrát využíva platformu slovensko.digital na zisťovanie podnetov zo strany komunity

Zdroj: Aspekty podľa Európskeho dátového portálu, 2017 a vlastné zistenia.

Existencia open data stratégií

Existencia open data stretégií je podľa EDP jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý zabezpečuje udržateľnosť a ovplyvňuje úspešnosť otvárania dát v mestách (European Data Portal , 2017, s. 7). V tomto smere je pozitívne, že magistrát rolu dát, ako aj otvorených dát, ukotvil do viacerých dokumentov mesta, ktorými sú:

Spomedzi horeuvedených dokumentov je to hlavne Smernica Magistrátu o dátovej politike a Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta, ktoré riešia otvorené dáta komplexnejšie.  Bližšie popisujeme dokumenty a ich obsah v tabuľke nižšie:  

Politika Obsah
Programové vyhlásenie primátora hlavného mesta SR Bratislavy a poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2019 – 2022 – Úrad bude vykonávať svoje rozhodnutia na základe dát, vedeckých poznatkov a dôkazov
– Úrad vytvorí jednotnú dátovú politiku mesta a pre mestské organizácie a podniky.
– Bude rozvíjaná smerom dovnútra ako aj do externého prostredia. Posilnenie zberu dát v oblasti životného prostredia.
Smernica Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy o dátovej politike   “upravuje pravidlá zberu, tvorby, monitoringu, zdieľania, manipulácie s dátovými súbormi (vrátane geopriestorových dátových súborov) a spôsob zverejňovania dát na portáli otvorených dát Hlavného mesta SR Bratislavy.”
– Ustanovuje koordinátora v oblasti dátovej politiky mesta – Oddelenie dátovej politiky a analýz Sekcie informatiky a dátovej politiky a splnomocnenca pre inovácie
– Záväzok, že magistrát bude dodržiavať Deklaráciu miest za digitálne práva – Cities for Digital Rights
– Definovanie kľúčových pojmov – otvorené dáta, portál otvorených dát, metaúdaje, dátový súbor, formát, agregované údaje, a pod.
– Definuje rozsah pôsobností jednotlivých odborov – Oddelenia dátovej politiky a analýz, Oddelenia geoinformačného systému, Povinnosti gestorov a gestorských organizačných útvarov a i.
– Definuje základné zásady,  štandardy zverejňovania dát a postup pri zverejňovaní otvorených dát. A i.
Základné princípy a priority dátovej politiky glavného mesta SR Bratislavy   – Zadefinovanie významu dát pre fungovanie magistrátu, tvorbu verejných politík a služieb pre občanov
– Zadefinované konkrétne aktivity, ktoré bude magistrát realizovať (bez konkrétneho harmonogramu) – či už z technického pohľadu, alebo práce so zainteresovanými aktérmi
Declaration of Cities Coalition for Digital Rights (Deklarácia miest za digitálne práva) V deklarácií sa priamo nespomínajú otvorené dáta, napriamo ich však podporuje napr. Bod 5 Deklarácie, kde sa magistrát  zaviazal k uplatňovaniu “otvorených a etických štandardov digitálnych služieb” v záujme dosiahnutia interoperability a inklúzie používateľov.

EDP za ďalší faktor úspechu a lepšej implementácie open data politík považuje koordináciu samosprávy s relevantnými inštitúciami z národnej úrovne.  Koordinácia má 2 rozmery, a to z hľadiska metodického usmernenia a z hľadiska technického.  (European Data Portal , 2017, s. 8)

Magistrát sa čiastočne riadi existujúcimi štandardami pre otvorené dáta vyplývajúce z Výnosu MF SR č. 44/2014 Z.z. Zástupcovia Magistrátu Bratislava nie sú momentálne prizvaní do pracovných skupín na národnej úrovni, ktoré riešia otvorené dáta. Výnimkou je len pracovná skupina na tvorbu Zákona o údajoch. Magistrát sa v súčasnosti ani nekoordinuje s NASES pri automatickom harvestovaní bratislavských dát na národný open data portál.

To znamená, že na národnom katalógu otvorených dát momentálne chýbajú datasety magistrátu, keďže vzhľadom na ich množstvo ich nie je možné katalogizovať manuálne. Pozitívum však je, že v budúcnosti magistrát plánuje spoluprácu s NASES rozbehnúť s cieľom využiť ich technickú infraštruktúru.

EDP vo svojom reporte uvádza, že spomedzi sledovaných 8 samospráv, sa častejšie (7/8) v súvislosti s open data politikami, uplatňovali Top Down prístup (European Data Portal , 2017, s. 9). To znamená, že open data politiky boli iniciované priamo zo strany najvyššieho vedenia. V prípade magistrátu môžeme tvrdiť to isté – nové vedenie sformované z volieb 2018 sa veľmi rýchlo prihlásilo k ambícii otvárať dáta.

Parametre open data portálu a zverejnených dát

Open data portály vyžadujú niekoľko technických parametrov, aby boli dáta ľahko vyhľadateľné, stiahnuteľné a dostupné. Rovnako je však dôležité, aby bolo zrejmé kde je možné dáta nájsť. (European Data Portal , 2017, s. 11)

Magistrát zverejňuje datasety otvorených dát na webovom portáli, ktorý bol vytvorený v rámci “in house” kapacít magistrátu. Ďalšími alternatívami tohto riešenia je zverejnenie datasetov (1) na existujúcom webom sídle obce, (2) na portáli otvorených dát – data.gov.sk, (3) obstarávať open data portál vytvorený tretím subjektom.

Celkové náklady za interný vývoj vyčíslil magistrát na 1.500 € resp. 3.500 € so mzdovými nákladmi, čo je skutočne marginálny náklad v porovnaní so sumami IT projektov z národnej úrovne. „Šetrenie“ magistrátu sa však prejavilo v limitovanom technickom prevedení portálu – chýbajú funkcionality na ktoré sú používatelia open data portálov zvyknutí (filtrovanie podľa tagov, inštitúcií/odborov, licencií, formátov, hodnotenia, aktualizácie, a pod.). Na druhej strane, je však v pláne postupne pridávať funkcionality a portál zlepšovať.

Na portáli otvorených dát – opendata.bratislava.sk, zverejnil magistrát v čase písania tejto analýzy celkovo 426 datasetov, a to v témach definovaných magistrátom ako doprava (23), ekonomika a práca (26), infraštruktúra, výstavba a bývanie (22), kultúra, voľný čas, šport a cestovný ruch (44), obyvateľstvo (73), politika a voľby (27), priestorové údaje (65), rozpočet a dane (13), sociálna oblasť (34), veda a vzdelávanie (28), zákony a spravodlivosť (48) v téme zdravie, životné prostredie a klíma (30). (Ku dňu zverejnenia analýzy ich už bolo 520. Nie sú však zohľadnené v tejto analýze.)

Zastúpenie jednotlivých tém je zobrazené v grafe nižšie. K jednotlivým datasetom sme priradili vlastnú kategorizáciu tém, ktoré používame aj pri analýze ďalších samosprávnych dát v SR:  

Drvivá väčšina  zverejnených datasetov – 80% t.j. 341, pochádza z databáz organizácií štátnej správy. Len 20% t.j. 85 datasetov je priamo z magistrátu, mestských podnikov alebo organizácií spadajúce pod magistrát. Medzi autormi najväčšieho množstva datasetov patrí Štatistický úrad (204), Ministerstvo vnútra SR (56), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (4), či Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (5).

Pri výbere datasetov magistrát zvažoval dva prístupy, (1) zverejniť všetky datasety, ktoré sú o Bratislave alebo (2) zverejniť datasety, ktoré vznikli na magistráte. V prvej vlne zverejnenia datasetov sa magistrát rozhodol pre prvý spomínaný prístup. Magistrát Bratislavy na svoj portál “extrahoval” z tejto množiny dáta, ktoré sa týkajú územia Bratislavy a jej mestských častí. Týmto spôsobom boli extrahované dáta týkajúce sa Bratislavy z datasetu Štatistického úrad SR k Sčítaniu obyvateľov, domov a bytov z roku 2011. Tieto datasety boli dostupné na webovom sídle Štatistického úradu už dávno. Ako dôvod uvádza Pavol Škápik, šéf odboru dátovej politiky a analýzy, limitovanú dostupnosť týchto dát z hľadiska užívateľskej prístupnosti na stránkach Štatistického úradu SR. V ďalších vlnách zverejňovania, budú podľa slov p. Škápika pribúdať datasety priamo z magistrátu.

Jednotlivé organizácie a ich počet autorských datasetov zobrazuje graf nižšie:

Nevýhody zverejňovania už raz zverejnených dát a „extrahovania“

Zverejňovať dáta, ktoré nepochádzajú z mesta Bratislava, ale sú prevzaté a „extrahovanie“ dát relevantných pre Bratislavu, nie je celkom optimálne a to z niekoľkých dôvodov:  

  • umelo rozdrobuje celistvosť datasetov s celoštátnym charakterom,  
  • extrahovaním dát sa stráca celkový kontext dát,
  • limituje možnosť porovnávania s ostatnými samosprávami, 
  • duplikuje už raz zverejnené dáta,
  • vznikajú praktické problémy pri nahlasovaní chýb datasetov,  pri zabezpečovaní aktualizácie,
  • nejasnosti súvisiace s licenčnými podmienkami a autorstvom,
  • A i.

Z vyššie uvedených dôvodov je lepšie, ak sa samospráva zameriava len na zverejňovanie tých datasetov, ktoré jej priamo vychádzajú z agendy a jej činnosti.

Bariéry mesta

Podľa ODP analytikov väčšina štátov EU28+ úspešne implementovala základný open data rámec, napriek tomu však bojujú s niekoľkými bariérmi, ktoré neumožňujú plne dosiahnuť ekonomický potenciál otvorených dát. Hlavné bariéry vznikajú podľa ODP v týchto oblastiach: technická oblasť, povedomie, právna, organizačná oblasť, financie, politiky.  (European Data Portal , 2017, s. 15)

Pri bratislavskom magistráte môžeme hovoriť o nasledujúcich prekonaných a stále trvajúcich bariérach v jednotlivých oblastiach:

Prekonané Financie Limitované finančné zdroje: Napriek tomu, že finančný rozpočet magistrátu nemal vyčlenené zdroje na vývoj portálu a management otvorených dát, osobné zanietenie zamestnancov Odboru dátovej politiky a analýzy vyústilo do rozhodnutia, vyvinúť portál v rámci interných kapacít mesta (in house vývoj).  
Takéto riešenie zabezpečilo nielen úsporu zdrojov, ale aj to, že technické know how „ostáva doma“, magistrát je autonómnym vlastníkom riešenia, ktoré ponúka aj ďalším slovenským mestám.
Právna Zle nastavené zmluvné vzťahy s dodávateľmi: Magistrát využíva informačné systémy dodávateľov, s ktorými má uzareté zmluvy. Pri právnej analýze jednotlivých zmluvných vzťahov bolo identifkovamých niekoľko zmlúv, ktoré komplikujú zverejňovanie dát. S cieľom zabrániť takémuto stavu v budúcnosti, bola magistrátom vypracovaná tzv. Dátová doložka k zmluve s dodávateľom, ktorá má garantovať že dáta ako výstup informačných systémov môžu byť zverejňované ako open data samotným magistrátom.
Politika Absencia komplexnej dátovej politiky a interných predpisov: Nové vedenie sformované z komunálnych volieb 2018 si prevzalo magistrát, ktorý nemal prijatú ucelenú a komplexnú dátovú politiku a zriadený odbor, ktorý by bol za jej implementáciu aj zodpovedný. Riešením bola príprava a prijatie Smernice o dátovej politike, ktorou sa nastavil základný rámec a povinnosti jednotlivých odborov.
Trvajú Povedomie Slabé povedomie zamestnancov o význame otvorených dát: Miera povedomia o prínosoch a potenciály otvorených dát v magistráte je ešte stále nízka. Vybrané odbory – vlastníci dát,  ešte stále nie sú veľmi ochotní zdielať dáta aj s verejnosťou. Magistrát už organizoval  školenie k dátovej politiky s cieľom zvýšiť povedomie vlastných zamestnancov. 
Právna Zmluvné vzťahy s dodávateľmi informačných systémov s obmedzenou možnosťou zverejňovať dáta: Pri analýze zmluvných vzťahov sa zistilo, že niektoré zmluvy neumožňujú zverejniť dáta z informačných systémov. Ide hlavne o historické zmluvy.
Organizačné Obmedzené zdroje – finančné, ľudské, technické: Vzhľadom na rozsiahlu agendu magistrátu a dostupné zdroje, je téma otvorených dát v magistráte zatiaľ poddimenzovaná.

Zdroj: Bariéry podľa Európskeho dátového portálu, 2017 a vlastné zistenia aj na základe rozhovoru so zástupcom magistrátu.

Aktivity na zvyšovanie povedomia a zapájanie občanov

Ako uvádzajú analytici EDP, nedostatok povedomia je prítomné na oboch stranách, tak na strane producenta dát – samosprávy, ako aj konzumenta dát – IT komunita, vývojári, firmy, akademici. (European Data Portal , 2017, s. 15)

Producenti dát často nevedia aké dáta sú pre používateľov zaujímavé, konzumenti dát častokrát nevedia o existencii otvorených dát. Aj z tohto dôvodu je dôležité vyvíjať také aktivity, ktoré zvýšia vzájomnú informovanosť a povedomie oboch strán a podporia zapájanie občanov. Na to, aby boli takéto aktivity vyvíjané systematicky, boli účinné, merateľné aj z hľadiska ich dopadu,  je potrebné aby boli ukotvené v špecifickom strategickom dokumente. 

V ôsmich analyzovaných mestách  – Dublin, Florencia, Gdansk, Ghent, Helsinki, Solún a Vilnius, samosprávy vyvíjali nasledovné aktivity aby zvýšili povedomie o dátach: využívanie mechanizmu spätnej väzby, sociálne siete, poskytovanie tréningu a vzdelávania, organizovanie podujatí, informovanie o novinkách v oblasti, nástroje na vizualizáciu dát (European Data Portal , 2017, s. 18).

Podľa slov Pavla Škápika, magistrát má vlastný interný plán spolupráce s partnermi, ktorý je realizovaný skrz Splnomocnenkyňu pre inovácie, p. Petru Dzurovčinovú. Tento plán je však všeobecný a netýka sa len aktivít okolo otvorených dát.  V tomto zmysle by bolo vhodné ho dopracovať, napĺňať a monitorovať.

Z doterajších aktivít magistrátu je možné vyzdvihnúť účasť na viacerých podujatiach, kde zástupcovia magistrátu komunitu informovali o plánovaných aktivitách mesta v oblasti dát a inovácií. Medzi podujatiami boli napr. Open data meet up # 15 , PyCon SK 2019, Bratislava Hackathon, Tech inno day 2019.  V týchto aktivitách treba pokračovať.  

Záver a odporúčania

Bratislava patrila medzi posledné hlavné európske mestá, ktoré ešte donedávna nezverejňovali žiadne otvorené dáta. Zmenou vedenia magistrátu, ktoré vzišlo z posledných komunálnych volieb roku 2018 sa zmenil aj prístup k otvoreným dátam a k dátam všeobecne. Tento krok nemožno hodnotit inak ako pozitívne.

Dnes pristupuje magistrát Bratislava  k zverejňovaniu otvorených dát pomerne systematicky – rolu (otvorených) dát definoval v niekoľkých dokumentov mesta, zmenil organizačnú štruktúru, zadefinoval a schválil dátovú politiku mesta, spustil  open data portál https://opendata.bratislava.sk/   zverejnil viac ako 300 datasetov.  Zároveň zverejnil zdrojové kódy platformy, aby si ostatné slovenské samosprávy mohli implementovať ich riešenie “u seba doma“.

Práve „in house“ vývoj, sprístupnenie zdrojových kódov verejnosti, komunikovanie s ostatnými samosprávami o možnostiach využitia ich riešenia zdarma, je na slovenské pomery neštandardné. O to viac, chválitebné.

Vyššie uvádzané kroky možno považovať ako pozitívny krok hodný nasledovania. Za menej pozitívne kroky možno považovať to, že sa magistrát rozhodol v prvej fáze zverejniť v drvivej väčšine (80%) prebraté dáta o Bratislave, ktoré už raz boli zverejnené.

Ak má Bratislave v pláne “ašpirovať” na lídersku pozíciu v open data v SR, je kľúčové, aby začala zverejňovať dáta, ktoré sú výhradne v jej gescii.

Na základe našich zistení sme sformulovali niekoľko odporúčaní pre magistrát na zlepšenie súčasného stavu:

  • Nahradiť dnešné manuálne nahrávanie dát automatizovaným riešením,
  • Vyčleniť finančné zdroje na open data politiky magistrátu
  • Zverejňovať tie dáta, ktoré sú v gescii magistrátu, jeho odborov, príspevkových organizácií, mestských podnikov namiesto  preberania už raz zverejnených dát z národnej úrovni,
  • Zverejňovať ucelené datasety namiesto rôznych “extraktov”
  • Vzdelávať zamestnancov v oblasti open data
  • Obohatiť súčasný portál o funkcionality na zapojenie komunity a formulovanie spätnej väzby
  • Koordinovať sa s NASES s cieľom zabezpečiť harvestovanie zverejnených datasetov na data.gov.sk
  • Zdieľať vlastnú skúsenosť s otváraním dát aj medzi ďalšími samosprávami
  • Vytvoriť a implementovať komunitný plán na podporu využívania zverejnených dát
  • Organizovať tematické podujatia

Neustále zlepšovanie procesu zverejňovania dát, kvality dát, práce s komunitou, zamestnancami, koordinovanie sa s relevantnými inštitúciami štátnej správy a samosprávy, môže magistrátu a občanom priniesť spoločensko-ekonomické benefity.

Medzi ne patria zvýšená transparentnosť úradu, vznik nových inovácií, aplikácií, riešení, zapojenie občanov, či rast lokálnej ekonomiky.

Magistrát urobil viacero dobrých krokov, navyše finančne veľmi efektívnych. Hoci má priestor na ďalšie skvalitňovanie svojich open data aktivít, je dobrým príkladom, že aj s obmedzeným rozpočtom je možné inovovať.

Použitá literatúra:

European Data Portal . (Jún 2017). Analytical Report 6: Open Data in Cities 2. Dostupné na Internete: https://www.europeandataportal.eu/sites/default/files/edp_analytical_report_n6_-_open_data_in_cities_2_-_final-clean.pdf