Pozrite si prednášku Jana Suchala, programátora a experta na otvorené dáta a digitalizáciu verejnej správy, hovorí o tom, prečo potrebujeme otvorené dáta verejného sektora.

Prednáška bola súčasťou workshopov “Otvorené dáta v mestách a krajoch – Nitra”, ktoré realizovalo občianske združenie Alvaria v mesiacoch február – marec 2021.

Otvorené dáta sa v priestore Európskej únii riešia už približne 10 rokov – nehovoríme preto o žiadnej technologickej novinke. Hoci z komercie poznáme mnoho príkladov, kedy otvorené dáta zverejňujú firmy (napr. Google), oveľa častejšie sa otvorené dáta riešia v kontexte verejného a štátneho sektora. Štandardnými argumentmi prečo otvárať dáta je zvyšovanie transparentnosti, vytváranie podmienok na rozhodovanie sa na základe dát a budovanie základných, či doplnkových služieb.

“Otázka je, prečo by mal štát umožniť budovať základné a ďalšie služby nad dátami, ktoré publikuje? Tá otázka je jednoduchá, keď si človek predstaví diaľnicu. Prečo štát stavia diaľnice a dovolí aby tam behali iné autá ako štátne? Je to infraštruktúra, ktorá akoby umožňuje vznik nových služieb, ktoré štát nemusí zabezpečovať.” Aj vďaka otvoreným dátam vznikli projekty ako FinStat, Autoform Slovensko.Digital, či Climate FieldView.

V minulosti sme boli pioniermi v oblasti otvorených dát – vznikol Centrálny register zmlúv, Register účtovných závierok. Tieto nástroje predbehli svoju dobu a dodnes nie sú štandardom vo väčšine štátov sveta. Aj dnes však pri komunikácii so štátnymi úradmi narážame na niekoľko typov výhovoriek prečo dáta nemôžu zverejniť ako open data:

To sú naše dáta – Majetnícky vzťah voči dátam, ktoré sú produkované organizáciami verejného, či štátneho sektoru za zdroje daňových poplatníkov, je pomerne častým javom. Ide o celkové nepochopenie témy otvorených dát, a toho, aké benefity prinášajú verejnosti a úradom.

Ľudia zistia, že tam máme neporiadok – Akékoľvek nepresné dáta sú lepšie ako žiadne dáta. Každý kto pracuje s dátami, vie, že žiadne dáta nie sú dokonalé. Niektoré inštitúcie využívajú túto výhovorku na to, aby nesprístupňuli dáta verejnosti ale ďalej ich posúvali komerčným bankám, či firmám za poplatky.

Je to veľmi drahé – Zverejnenie otvorených dát je triviálna vec. V minimalistickom scenári stačí zverejniť dataset vo formáte CSV. Ak ponúkajú dodávatelia veľmi drahé riešenie, treba spozornieť.

Zarábame na tom, nemôžeme to dať zadarmo – Skúsenosť z Dánska, kde si mestá navzájom ňezdielali katastrálne údaje, hovorí o tom, že pri nezdieľaní dát môže ísť aj o život. Napríklad ak sa k správnym a presným GPS koordinátom nedostanú sanitky.

Vypočujte si celú prezentáciu Jana Suchala a dozviete sa ako vyzerá životný cyklus otvorených dát, na čo sa zamerať v jednotlivých krokoch a ako zvyšovať kvalitu dát v inštitúcii, vrátane typov a trikov.