Pred troma týždňami sme spolu s Transparency  International Slovensko zverejnili register koronadotácií, ktorý spája údaje z 6 rôznych štátnych schém s údajmi o firmách z Finstatu. Na základe toho je možné urobiť si lepší prehľad o tom, kam idú dotácie štátu určené na boj s ekonomickými dôsledkami pandémie. Niektoré zistenia boli tiež publikované v blogu Transparency.

Celková pomoc

Spolu boli doteraz udelené dotácie vo výške 2,23 mld. EUR pre približne 175 tis. prijímateľov (dátum poslednej aktualizácie je pri rôznych schémach rôzny, ide o jún 2021 – august 2021). Je to veľa alebo málo? Dôležité je, čo presne sa do pomoci ráta. Okrem priamej pomoci formou koronadotácií ešte vláda udelila aj záruky na úvery, pomoc pre zdravotnícke zariadenia, odpustenie daní a ďalšie typy pomoci. Napríklad v susednej Českej republike odhadol server Hlídač státu priamu pomoc na 140 mld. CZK, čo je približne 5,5 mld. EUR. Ide však o sumu len do 22. marca 2021, takže suma za porovnateľné obdobie so SR bude určite ešte vyššia. Ak vezmeme do úvahy pomer medzi HDP Slovenska a Česka (2,3), slovenská pomoc vychádza mierne nižšia ako česká. Z českej strany však ide len o odhad, ak by sme chceli poznať presné číslo, vyžadovalo by si to poznať presné údaje za rovnaké obdobie pomoci.

Schémy

Najväčšou
schémou bola jednoznačne Prvá pomoc, ktorú riadi Ústredie práce patriace pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ktorá zodpovedá približne 88% celej priamej koronapomoci. Druhá najväčšia schéma Nájomcovia patrí pod Ministerstvo hospodárstva SR.

Tretia Pomoc v cestovnom ruchu pod Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja SR. Schéma na pomoc autobusovej doprave patrí Ministerstvu hospodárstva SR2 najmenšie schémy patria pod Ministerstvo kultúry SR – Kreatívny priemysel (patrí pod MK a MH SR) a Oblasť kultúry. Tieto schémy tvoria menej ako 1% celkovej priamej koronapomoci.


Ktoré sektory dostali najviac pomoci

Z hľadiska sektorov končí najviac dotácií v sektore Cestovný ruch a gastro (384 mil. EUR), čo je logické vzhľadom na to že tento sektor bol veľmi zasiahnutý obmedzením pohybu a jeho prevádzky boli zatvárané ako prvé a otvárané ako posledné.

Ďalší pandémiou výrazne zasiahnutý sektor je Maloobchod (244 mil. EUR), kedy v dobe lockdownu boli prevádzky zatvorené, neskôr bola obmedzená kapacita na základe veľkosti prevádzky.

Pomerne veľký balík pomoci dostal aj sektor Stavebníctvo (225 mil. EUR), čo už nie je až tak očakávané, keďže výstavba sa často deje vo vonkajších priestoroch alebo v priestoroch, ktoré je možné dobre odvetrávať.

Okolo hranice 100 miliónov EUR (štvrté miesto a nasledujúce miesta) sa pohybuje viac sektorov – Automobilový priemysel (125 mil. EUR), Kovovýroba a hutníctvo (123 mil. EUR), Doprava a logistika (112 mil. EUR), ale aj Služby (111 mil. EUR) a Veľkoobchod (99 mil. EUR).

Indikátory

Indikátory sme vytvorili, aby sme umožnili používateľom aplikácie vniesť viac užitočných informácií do údajov o dotáciách. V kontexte čerpania dotácií je napríklad zaujímavé, či naozaj prijímateľom dotácií poklesli tržby a ako to korešponduje s výškou dotácie. Údaje o tržbách, ktoré sú používané na vypočítanie indikátorov sú získavané z databázy Finstat.

Je potrebné upozorniť na to, že výška indikátoru neznamená automaticky neoprávnenú dotáciu, keďže schémy koronadotácií sú zložité a výška poklesu tržieb je len jedna z podmienok. Cieľom indikátorov je indikovať, ktoré prípady sú zaujímavé na bližšie skúmanie napríklad preto, že vykazujú hodnotu indikátora, ktorá sa vymyká bežnému priemeru.

Pri tejto optike pritom nemusí ísť iba o štatistické zaujímavosti, podvody a špekulácie sa podarilo Transparency International Slovensko odhaliť práve podobným porovnávaním. Viaceré firmy napríklad z blogu o prievidzskom hoteli Magura deklarovali, že platia len za nájomné ďaleko viac, ako boli ich celkové tržby. Výška dotácií zo schémy ministerstva hospodárstva na nájomné sa totiž odvíja práve od toho, akú výšku nájomného v žiadosti nájomca a prenajímateľ uvedú. Tú nemusia nijako dokladovať, nájom si pritom medzi sebou nezriedka účtujú vlastnícky prepojené firmy.“

Prepad tržieb medzi rokmi 2020 a 2019 medzi subjektami, ktoré dostali podporu bol mediánovo viac ako 22%. Pri porovnaní dotácie konkrétnych firiem s ich tržbami za rok 2019 tvorila dotácia mediánovo približne 5% tržieb. Štát teda teoretickej mediánovej firme uhradil približne štvrtinu výpadku príjmov, o ktoré prišla najmä v súvislosti s koronakrízou. Ide však len o priamu pomoc cez koronadotácie, nie sú tu zahrnuté ostatné typy nepriamej pomoci (viď. Celková pomoc).



Druh prijímateľa

Väčšinu dotácií – až 3/4 dostali organizácie (právnické osoby, neziskové organizácie a ďalšie organizácie), približne 1/4 fyzické osoby, kde najväčšiu časť tvoria živnostníci.

Platí to aj pre schému Prvá pomoc, kde prijímatelia dostávali príspevok za pracovné miesta. Pri schéme Autobusová doprava bol pomer približne 2:1 v prospech organizácií, v prípade schémy Nájomcovia a Pomoc v cestovnom ruchu výrazne prevažovali spoločnosti. V prípade schémy Kreatívny priemysel boli dotácie udelené výlučne spoločnostiam a v prípade schémy na podporu kultúry sme údaje nedokázali získať kvôli chýbajúcim IČO.


Geografické rozdelenie podľa krajov

Na základe údajov Finstatu a sídle jednotlivých organizácií a sídle fyzických osôb-podnikateľov je možné vytvoriť prehľad toho, do ktorých krajov išiel aký podiel dotácií. Tento pohľad je mierne skreslený tým, že sa v ňom neberú do úvahy jednotlivé pobočky firiem, ktoré majú sídlo najčastejšie v Bratislave.

Najrovnomernejšie bola pomoc rozdelená pri schéme Prvá pomoc a Autobusová doprava.

Pri schéme Prvá pomoc najviac získali prijímatelia z Bratislavského kraja (23%), najmenej prijímatelia z Banskobystrického (9%) a Trnavského kraja (8%).

Pri schéme Autobusová doprava najviac opäť získali prijímatelia z Bratislavského kraja (19%), najmenej prijímatelia z Banskobystrického (8%) a Košického kraja (6%).

Pri schéme kreatívny  priemysel smerovala významná väčšina pomoci do Bratislavského kraja (až 68%), pričom najmenej sa ušlo Trnavskému (2%) a Prešovskému kraju (1%).

Pri schéme Nájomné smerovala takmer presná polovica pomoci do Bratislavského kraja (51%), ostatné kraje dostali od 5 do 9%. Najmenej sa ušlo Banskobystrickému a Nitrianskemu kraju (5%).

Pomoc v cestovnom ruchu  smerovala opäť najvýraznejšie do Bratislavského kraja (42%), čo sa dá vysvetliť tým že tu majú sídlo mnohé cestovné kancelárie a siete hotelov. Najmenej peňazí smerovalo do Banskobystrického a Trenčianskeho kraja (6%).


Z aplikácie sa môžete dozvedieť oveľa viac! Obsahuje napríklad vyhľadávanie prijímateľov podľa IČO a názvu, detailné filtrovanie podľa odvetví aj SK NACE alebo podrobný prehľad prijímateľov v schéme Nájomné (nájomníci aj prenajímatelia).

Ako sme vytvorili aplikáciu

Aplikáciu sme vytvorili pomocou Microsoft Power BI, čo je nástroj, ktorý umožňuje efektívne pracovať  s (aj veľkými) dátami, prepájať ich a vizualizovať. Ak by ste sa chceli aj vy naučiť pracovať s týmto nástrojom, pozrite si náš e-learning Otvorené dáta v samospráve, kde nájdete celú lekciu venovanú vizualizácii dát.

Zdrojové dáta od ministerstiev a organizácií, ktoré udeľujú koronadotácie sme výraznejšie nečistili, nenatrafili sme na významné problémy. Menšie problémy sú dané tým, že Ministerstvo kultúry pri kultúrnych dotáciách nezverejňuje IČO prijímateľa a pri niektorých schémach je zamenený názov a IČO prijímateľa (čo sme sa snažili manuálne opraviť). Pri správnosti údajov do veľkej miery dôverujeme ministerstvám, ktoré údaje Transparency International Slovensko zaslali.

Čo sa týka spracovania údajov, najzložitejšia časť bolo prepojenie údajov o dotáciách s údajmi Finstatu. Kľúčom pre spojenie údajov je IČO, ktoré by malo obsahovať menej preklepov. Preklepy v názve firmy sú pomerne časté, keď sa vyskytne napríklad medzera či čiarka, ktorá v oficiálnom názve nie je (napr. FIRMA, s.r.o. FIRMA s.r.o. FIRMA s. r.o.). Zároveň každé ministerstvo používa vlastnú štruktúru údajov, čo komplikuje ich zjednotenie.

Dáta z Finstatu sme používali tak, aby obsahovali len tie stĺpce, ktoré sú v konečnej aplikácii využité, čím sa nám podarilo zmenšiť veľkosť výslednej aplikácie na 234 MB (1,35 mil. riadkov). Ak by sme používali kompletné datasety, veľkosť by narástla niekoľko násobne a práca s údajmi by sa stala veľmi pomalou. Budeme radi za každú konštruktívnu pripomienku, ktorá pomôže zlepšiť kvalitu aplikácie.

Aplikáciu budeme približne raz za mesiac aktualizovať v spolupráci s Transparency International Slovensko.

Záver

Aplikácia na prehľadné sledovanie prijímateľov koronadotácií je veľmi užitočný nástroj pre novinárov, úradníkov, firmy ale aj občanov. Novinárom umožňuje rýchlo v dotáciách nájsť údaje, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre ďalšie spracovanie. Výstupy Transparency International Slovensko (blogy, statusy) uverejňujeme v časti Výstupy na titulnej stránke aplikácie. Úradníci si ľahko môžu skontrolovať firmy vo všetkých schémach naraz, aby mohli lepšie vyhodnotiť oprávnenosť pridelenia prípadných ďalších dotácií (napríklad v prípade tretej vlny). Firmy a občania získajú lepší prehľad o tom kam tieto dotácie, na ktoré sa v konečnom dôsledku všetci skladáme v daniach pôjdu. Zverejňovanie otvorených dát je výhra pre všetkých zainteresovaných aj pre celú spoločnosť, pričom náklady sú minimálne.