Inštitúcie štátnej a verejnej správy zhromažďujú, spracovávajú a zverejňujú množstvo dát v rôznych oblastiach (životné prostredie, doprava, financovanie, sociálne služby, vzdelávanie a i.). Vplyvom a rozmachom informačno-komunikačných technológií sa menia aj požiadavky verejnosti na spôsob zverejňovania dát a informácií. Hovoríme o koncepte otvorených dát (z angl. open data).
Otvorené dáta sú definované dvomi základnými atribútmi – technickou a licenčnou otvorenosťou.
Technická otvorenosť hovorí o tom, že sú dáta inštitúcií verejnej a štátnej správy zverejňované v takej podobe, pri ktorej neexistujú žiadne technické bariéry, ktoré by limitovali ich ďalšie spracovanie. Tie existujú, ak sú dáta zverejňované ako scany, PDF, či wordové dokumenty. Otvorené dáta sú zároveň zverejňované v štruktúrovanej forme v tzv. datasetoch. Technické štandardy otvorených dát sú definované v § 52 Výnose Ministerstva Financií SR č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.
Licenčná otvorenosť hovorí o tom, že sú dáta zverejňované pod otvorenými licenciami – z právneho hľadiska je teda možné dáta ďalej spracovávať bez obmedzení. Napríklad v rámci vývoja nových aplikácií, analýz, webových aplikácií a pod.
Prečo dáta zverejňovať
Zverejňovanie otvorených dát inštitúcií verejnej správy prináša niekoľko benefitov, tak na strane samotných inštitúcií ako aj občanov. Inštitúciám verejnej správy už dnes ukladá mnoho právnych noriem zverejňovať dáta a informácie v rôznych agendách ako napr. zmluvy, objednávky, faktúry, všeobecné záväzné nariadenia a i.
Časť tejto množiny je možné zverejniť vo formáte otvorených dát. Tieto strojovo spracovateľné dáta pod otvorenými licenciami je následne možné opakovanie použiť na vývoj ďalších komerčných alebo nekomerčných riešení – napr. aplikácie, webové aplikácie, analýzy. Tým vzniká nad surovými verejnými dátami pridaná hodnota, z ktorej majú benefity inštitúcie samotné, ale hlavne občania ako užívatelia inovácií.
Benefity zhŕňame nižšie v tabuľke:
| Inštitúcie štátnej a verejnej správy | Občania |
| Efektívne plnenie zákonných povinností v oblasti zverejňovania dát | Dostupné a strojovo spracovateľné dáta o chode inštitúcií |
| Zníženie počtu žiadostí o informácií | Možnosť ďalej spracovávať údaje na komerčné a nekomerčné účely – tvorba analýz a aplikácií |
| Odbúravanie byrokracie | Používanie vzniknutých inovácií |
| Automatizácia a informatizácia procesov | Lepšie pochopenie fungovania inštitúcie |
| Efektívnejšie riadenie obce na základe dát | Zapájanie sa do diania |
| Zapojenie občanov do chodu mesta vo forme analyzovania a spracovávania otvorených dát | Lepšie spravovaná inštitúcia |
| Zvýšenie transparentnosti | Kvalitnejšie politiky a služby navrhované na základe analýzy dát |
| Podpora vzniku inovácií v regióne a pracovných príležitostí, rast HDP |
Rozsah zverejňovaných dát vo forme otvorených dát by nemal byť limitovaný len povinne zverejňovanými informáciami vyplývajúce z rôznych právnych predpisov. Avšak, z pohľadu obrovského množstva dát, ktoré majú jednotlivé inštitúcie v gescii, je dobré začať prioritne zverejňovať dáta vyplývajúce zverejňovať kvôli právnym predpisom.
V ďalších našich článkoch sa preto venujeme koncept tzv. publikačného open data minima, a teda minimálneho rozsahu dát, ktoré majú byť samosprávami zverejňované vo forme otvorených dát. Pri jeho definovaní však treba vychádzať z viacerých zdrojov – analýzy legislatívy, súčasnej praxe zverejňovania otvorených dát a príkladov publikačného minima zo zahraničia.