Nezisková organizácia Transparency International Slovensko (TIS) zverejňuje už od roku 2011 rebríček otvorenosti samospráv, v ktorom hodnotí úroveň transparentnosti samosprávnych krajov a 100 miest.
Transparentnosť žúp bola tento rok meraná s pomocou 135 indikátorov. Pri zostavovaní rebríčku vychádza TIS z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov.
Sme veľmi radi, že tento rok bol premiérovo do rebríčka pridaný indikátor Úroveň zverejňovania datasetov ako otvorených dát (portál otvorených dát, OpenAPI, georeferenčné údaje, vizualizácie, rozsah datasetov, datasety s vysokou pridanou hodnotou), na ktorého zostavení sa podieľala Alvaria a naša Open Data Sieť. Indikátor má v rebríčku váhu 5 bodov (približne 2,2%). Táto váha môže v budúcnosti narastať.
Otvorené dáta vnímame ako súčasť transparentnosti samosprávy ale aj akéhokoľvek orgánu verejnej moci, ktorá sa nedá v 21. storočí prehliadať. V tomto sme našli zhodu aj s TIS, ktorá k zaradeniu nového indikátora do hodnotenia vydala blog, v ktorom vysvetľuje problematiku otvorených dát verejnosti, ich prínosy, problémy ale aj postavenie Slovenska v rámci krajín EÚ.
Projekt Otvorená samospráva počas svojej existencie dokázal, že je pre starostov a županov relevantný a že môže motivovať samosprávy k transparentnejšej správe vecí verejných. Rovnako dúfame, že tento rebríček pomôže formou pozitívnej motivácie zlepšiť stav zverejňovania otvorených dát v slovenských samosprávach.
Metodika hodnotenia
Metodika hodnotenia bola vytvorená v 2. polovici roka 2021 a začiatkom roka 2022. Metodiku sme konzultovali s členmi Open Data Siete, kam patria organizácie verejnej správy, neziskové organizácie, ale aj jednotlivci – analytici, programátori a konzultanti. Metodika bola navrhnutá tak, aby nebola komplikovaná a aby hodnotenie nebolo časovo náročné. S tým prichádzajú aj určité kompromisy. Jedným z nich je napríklad to, že sa nepozerá na to či datasety zverejňované samosprávou sú jej vlastné alebo prebraté od inej organizácie (napr. Štatistický úrad SR). Ďalej sa nehľadí na kvalitu zverejňovaných údajov, ale skôr na ich kvantitu a tématické zameranie (napr. či sú zverejňované datasety s vysokou pridanou hodnotou). V prvom kroku bolo naším cieľom najmä motivovať samosprávy (metodika je veľmi podobná pre kraje aj mestá) aby začali zverejňovať údaje. To vyplýva zo súčasného stavu, v ktorom väčšina samospráv otvorené dáta nezverejňuje. V budúcnosti bude metodika upravovaná a bude viac zameraná na kvalitu, použiteľnosť a dopad otvorených dát.
Identifikovali sme tieto indikátory úrovne zverejňovania otvorených dát:
- Existencia portálu otvorených dát
- Počet zverejňovaných datasetov
- Existencia georeferenčných otvorených dát
- Existencia OpenAPI
- Koľko aplikácií/vizualizácií existuje nad otvorenými dátami?
- Zverejňuje samospráva aspoň 5 datasetov z publikačného minima?
- Zverejňuje samospráva aspoň 1 dataset s vysokou pridanou hodnotou? – téma mobilita
- Zverejňuje samospráva aspoň 1 dataset s vysokou pridanou hodnotou? – téma životné prostredie
Hodnotenie
Portál
Samostatný portál momentálne má Prešovský a Košický samosprávny kraj (obidva kraje majú “geoportál”). Nitriansky samosprávny kraj používa portál data.gov.sk, čo sme takisto uznali. Bratislavský samosprávny kraj má podstránku na svojom hlavnom portáli, čo sme takisto uznali. Časť bodov sme však strhli za neuvedenie licencie používania dát. Je pozitívne, že Banskobystrický a Žilinský samosprávny kraj avizovali spustenie portálu v blízkom čase (do 1 roka).
Počet datasetov
Počet datasetov sme zisťovali v prípade rozsiahlejších portálov podľa čísla, ktoré uvádza samotný portál, v prípade Bratislavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja spočítaním. Počet datasetov nad 20 je hodnotený plným počtom bodov, nižší počet bodov je za 6-20 datasetov a ešte nižší za 1-5 datasetov.
OpenAPI
Otvorené API je prístup k databáze údajov. Musí ísť o prístup k samotným údajom, nie len k metaúdajom. Tento typ prístupu by sa mal pred datasetmi uprednostňovať najmä vtedy, ak ide o rozsiahle alebo často aktualizované údaje. V prípade Košického samosprávneho kraja sme uznali API, ktoré sa nachádza na adrese, ktorá už medzičasom nefunguje.
Georeferenčné údaje
Ako georeferenčné datasety sme uznali datasety, ktoré majú georeferenčný formát (napr. KML, SHP, GEOJSON) alebo obsahujú GPS súradnice. Prešovský aj Košický samosprávny kraj majú takýchto datasetov množstvo (v podstate sú založené na tomto princípe), u Bratislavského samosprávne kraja sme čiastočne uznali zoznam zastávok obsahujúci GPS súradnice, problémom bol veľký počet chýb pri kontrole validátorom.
Vizualizácie
Ako vizualizácie sme uznali ľubovoľné aplikácie/vizualizácie/dashboardy/webové aplikácie, ktoré pracujú s otvorenými dátami kraja. Nezáleží pritom na tom, či si ich vytvoril kraj sám alebo niekto iný. V prípade Košického samosprávneho kraja a Prešovského samosprávneho kraja nájdeme vizualizácie priamo na portáli otvorených dát. Oba kraje majú viac ako 4 vizualizácie, preto získali maximálny počet bodov. U iných krajov sme nezistili existenciu vizualizácií nad otvorenými dátami. To nevylučuje prípad že existujú, ale nedokázali sme ich nájsť. Ak viete o ich existencii, chybu môžete nahlásiť na e-mail info@alvaria.sk.
Publikačné minimum
Publikačné minimum predstavuje zoznam datasetov vychádzajúci z právnych noriem, ktoré už dnes ukladajú mestám povinnosť zverejňovať informácie. Body v tomto ukazovateli získal Prešovský samosprávny kraj, ktorý zverejňuje 9 z 26 datasetov publikačného minima (zoznam účinných VZN, zoznam poslancov, zoznam rokovaní zastupiteľstva, zmluvy, objednávky a faktúry, dotácie, školské a iné zariadenia). Bratislavský, Nitriansky a Košický samosprávny kraj zverejňujú 1-4 datasety z publikačného minima, neudelili sme im preto za tento indikátor body.
Datasety s vysokou pridanou hodnotou
Ide o dôležité témy, ktoré definuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora 2019/1024 (Open Data Directive). Ako relevantné pre samosprávu sme spomedzi tém vybrali dve témy – 1. mobilita a 2. pozorovania zeme a životné prostredie. Zároveň sú to témy, ktoré sú dôležité aj v kontexte boja s klimatickou zmenou.
V téme životné prostredie sme Prešovskému samosprávnemu kraju uznali dataset Turistické informačné centrá (TIC) na území Prešovského kraja, Košickému samosprávnemu kraju dataset Vybavenosť obcí Košického samosprávneho kraja verejnou kanalizáciou.
V téme mobilita sme uznali Bratislavskému samosprávnemu kraju cestovné poriadky, Košickému samosprávnemu kraju datasety(y) Časová dostupnosť miest a Prešovskému samosprávnemu kraju rovnaké dataset(y) a dataset sieť cyklotrás.
Prehľad
Kompletný hodnotiaci dataset si môžete stiahnuť tu.
Pripravili sme prehľadnejšiu verziu datasetu vo forme dashboardu, kde si môžete interaktívne pozrieť a porovnať získané body krajov v jednotlivých kategóriách.
Záver
Z 8 samosprávnych krajov sú 2 kraje lídrami, čo sa týka zverejňovania otvorených údajov. Nie je náhoda, že práve tieto kraje boli podporené z iniciatívy Catching-up regions, ktorá im výrazne pomohla k tomuto stavu. 2 kraje už mierne “zabrdli” do tejto témy, čaká ich však ešte veľa práce pri zverejňovaní väčšieho počtu datasetov a integrácii zverejňovania otvorených dát do procesov úradu. 4 kraje nezískali ani jeden bod, keďže nemajú spustený portál otvorených dát. 2 kraje sa tým intenzívne zaoberajú, zostávajú tak ešte 2 kraje, ktoré nezverejňujú otvorené dáta a ani to nemajú zatiaľ v pláne.
| Lídri | Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj |
| Nasledovníci | Bratislavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj |
| Adepti | Žilinský samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj |
| – | Trnavský samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj |
Z hľadiska používania otvorených dát sú najďalej rovnaké kraje ako je to pri ich zverejňovaní, u Košického aj Prešovského kraja evidujeme existenciu vizualizácií, ktoré si kraje samé robia nad dátami. Členom Open Data Siete je okrem Prešovského aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý takisto pracuje s dátami a vytvára vlastné vizualizácie, hoci otvorené dáta zatiaľ nezverejňuje.