Dotácie sú nástrojom samosprávy, ktorým môže finančne podporovať rôzne aktivity na svojom území, ktoré sú prínosné pre jej obyvateľov. Dotácie sa najčastejšie udeľujú na aktivity spojené so športom, výchovou a vzdelávaním, kultúrou, cestovným ruchom alebo v sociálnej oblasti.
Kam ale idú dotácie tej vašej samosprávy? Samosprávy väčšinou zverejňujú na svojom webe prehľad dotácií vo forme tabuľky, málokedy však poskytujú informácie vizualizované a v kontexte. V tomto článku sme sa pozreli na to, čo všetko sa vieme dozvedieť z datasetov o dotáciách, ale aj na to akou formu samosprávy môžu zverejniť dotácie.
Bežný spôsob zverejňovania informácií
Bohužiaľ na Slovensku neexistuje jednotný prehľad dotácií samosprávy, každá samospráva údaje zverejňuje na svojom webovom sídle. Pokiaľ sa teda občan chce dozvedieť na aké oblasti a na aké projekty samospráva vynakladá dotácie, je základom návšteva webovej stránky obce, mesta alebo VÚC.
Vezmime si ako príklad väčšie mesto Martin. Mesto má priamo na svojej hlavnej stránke odkaz na sekciu Transparentné mesto, kde sú dotácie po rokoch a podľa komisií v PDF súboroch. Údaje sú síce zverejnené a možno ich prechádzať, vytlačiť alebo stiahnuť – nevieme s nimi však veľmi efektívne pracovať. Koľko dotácií udelilo mesto v rokoch 2017-2019? Odpovedať na takúto otázku by znamenalo hľadať v PDF súboroch a vypísať si údaje do tabuľky a tam ich porovnávať. To je časovo náročné, takže robiť to určite nebude veľká väčšina občanov a možno ani väčšina novinárov, miestnych poslancov alebo iných ľudí, ktorí by tieto údaje potrebovali. Problém nie je len to, že údaje sú dostupné pre ďalšie spracovanie neprístupných PDF súboroch(aj to je však možné technicky riešiť, pozri https://github.com/tabulapdf/tabula), ale aj to, že sú vo viacerých súboroch, ktoré je nutné nájsť a pospájať.
Otvorené dáta
Iným a lepším spôsobom zverejnenia je zverejnenie vo forme otvorených dát. Samozrejme, mesto môže ponúknuť obyvateľom aj PDF súbory, rôzne grafy alebo vizualizácie, ale kto chce, mal by mať možnosť pracovať aj priamo so strojovo spracovateľnými dátami.
Výhod je mnoho, medzi nimi však:
- spracovanie údajov je otázkou minút a nie hodín,
- nevznikajú chyby pri prepisovaní/kopírovaní,
- vyššia miera otvorenosti – údaje je možné používať v aplikáciách/vizualizáciách,
- a tým v konečnom dôsledku aj efektívnejšie vynaložené dotácie.
Zo slovenských miest takto dotácie zverejňuje Banská Bystrica, Hlohovec, Levice a Prešov.
Len vďaka tomu sme mohli ich dotácie porovnať a vytvoriť vizualizáciu, pomocou ktorej je možné sa v nich lepšie vyznať.
Dáta zahŕňajú za Prešov roky 2012-2020, za Levice 2013-2020, za Banskú Bystricu a Hlohovec roky 2019 a 2020.
Kam idú dotácie samospráv?
Oblasti
Drvivo najviac dotácií smeruje do športu a to od 62% v Leviciach až po viac ako 80% v Prešove. Druhá najväčšia oblasť sú sociálne veci a tretia kultúra. Na prekvapenie len pomerne málo dotácií v sledovaných 4 mestách smerovalo do cestovného ruchu alebo životného prostredia, išlo len o niekoľko percent. Veľmi malý podiel dotácií išiel do oblasti vedy a technológií, išlo len o 520 EUR z celkovej sumy takmer 6,7 mil. EUR. Napriek tomu že táto oblasť je primárne dotovaná z rozpočtu ministerstva školstva a ďalších organizácií, samosprávy podporili málo projektov týkajúcich sa vedy na školách alebo vzdelávania v oblasti technológií.
Ktorá samospráva je najštedrejšia?
Každá samospráva má inú výšku rozpočtu, ktorý závisí od výnosu z vlastných daní, peňazí ktoré má pridelené od štátu z dani z príjmu fyzických osôb ako aj napr. z predaja vlastného majetku. Dotácie samospráv sme preto porovnali s výdavkami v zodpovedajúcom rozpočte. Z grafu nižšie vyplýva, že najštedrejší bol v roku 2019 Hlohovec, nasleduje Prešov a Levice a na poslednom mieste skončila Banská Bystrica. Tá však v roku 2020 značne navýšila výdavky na dotácie. Rok 2020 však ešte nie je na konci, preto sa čísla môžu zmeniť. Ak sa pozrieme na celé časové obdobie, tak Levice majú stabilne stúpajúci podiel dotácií na výdavkoch, Prešov zrejme v roku 2020 ešte nestihol dotácie rozdať a je otázne, či tak pri súčasnej situácii urobí, Banská Bystrica má zasa veľmi veľké medziročné výkyvy, čo tiež nie je pre prijímajúce subjekty ideálna situácia. Pri Banskej Bystrici a Hlohovci je však porovnávanie problematické, máme k dispozícii len jeden ukončený rok čo je krátky časový úsek na sledovanie stredno a dlhodobých trendov. Preto by samosprávy mali zverejňovať dotácie niekoľko rokov spätne.
Mediánová (stredná) hodnota dotácie
Udeľuje samospráva vysoké dotácie pre niekoľko subjektov alebo skôr menšie pre viacero? Na túto otázku tiež možno ľahko nájsť odpoveď. Stredná výška dotácií v dlhšom časovom porovnaní skôr rastie. Posledný údaj pre Prešov a Levice bol na úrovni približne 1000 EUR, pre Hlohovec okolo 800 EUR a pre Banskú Bystricu približne 550 EUR. V nami sledovanej vzorke teda hodnota nezávisela od veľkosti mesta.
Počet žiadateľov, ktorí dostali dotáciu
Čím vyšší je počet subjektov, ktoré dostali dotáciu, tým je pravdepodobnejšie že sa „dostane“ na všetkých, teda celé spektrum rôznych organizácií v rôznych oblastiach, ktoré sa angažujú v živote v meste. Samozrejme nehovorí to nič o tom ako efektívne sú dotácie využívané alebo či nebola zanedbaná niektorá z oblastí života v obci.
Môžeme konštatovať, že počet úspešných žiadateľov sa tiež časom zvyšuje, pričom v Prešove to bolo v roku 2019 až 167 subjektov. Ostatné mestá zostali v tom istom roku pri hranici 70-80 subjektov. Tieto údaje sú spočítané tak, aby bol žiadateľ započítaný len raz, aj keď dostal viacero dotácií.
Percento žiadateľov, ktorí nedostali dotáciu
Zaujímavý môže byť takisto údaj, aké percento žiadostí dotáciu dostane a aké nie, teda aká je šanca dotáciu získať. Podiel nepodporených žiadostí sa pohybuje od menej ako 5% pri Prešove v rokoch 2017 a 2018 a po 40% pri Banskej Bystrici a Prešove v roku 2020. Zaujímavé je, ako sa podiel v Prešove v roku 2016 zvýšil a následne zasa znížil. Tento jav môže mať viacero vysvetlení alebo môže ísť aj o náhodu. Jedným z vysvetlení je náhla zmena príjmov, nepredvídané výdavky alebo zvýšený záujem o dotácie. Banská Bystrica si držala relatívne vysoký podiel neschválených dotácií – takmer každá druhá dotácia nebola schválená. Rok 2020 ešte nie je uzavretý, takže ho treba brať s rezervou.
Mapa dotácií
Veľmi užitočným nástrojom môže byť tiež mapa dotácií. Tú je možné vytvoriť na základe údajov o adrese žiadateľov o dotácie. Mapa prehľadne zobrazuje, kde sídlia subjekty, ktoré dotáciu dostali a veľkosť bubliny zobrazuje výšku pridelenej sumy. Týmto spôsobom je možné rýchlo vizuálne identifikovať, či sú dotácie rovnomerne rozdelené, prípadne či idú aj subjektom so sídlom mimo daného mesta.
Vizualizácia nižšie obsahuje tieto údaje, okrem toho je ešte možné zvoliť rok a typ dotácie. Po kliknutí na bublinu sa zobrazí koláčový graf, ktorý vizualizuje rôzne subjekty, ktoré sídlia na zvolenej adrese a boli žiadateľmi o dotácie. Okrem toho pruhový graf vyššie zobrazuje pomer schválených a požadovaných prostriedkov. Koláčový graf možno pomocou šípok v pravej hornej časti prekliknúť na zobrazenie projektu alebo projektov, ktoré dostali finančnú podporu.
Okrem spomenutých nájdete aj ďalšie pohľady na dotácie v našej vizualizácii, ktorú sme vytvorili v Google Data Studiu. Vizualizácia obsahuje až 8 rôznych pohľadov na dotácie.
Kliknutím na odkaz sa otvorí vizualizácia
Ak by ste si chceli vytvoriť vlastné vizualizácie, odporúčame vám tento nástroj, ktorý je k dispozícii zadarmo priamo vo vašom prehliadači v prípade, ak máte založený Google účet.
S dátami by sa dali robiť aj iné vizualizácie. Limitujúcim faktorom sú dostupnosť a kvalita dát. Momentálne dáta o žiadaných sumách poskytujú iba mestá Levice a Hlohovec, dáta o adrese žiadateľov len mestá Prešov a Levice. Banská Bystrica a Hlohovec poskytujú dáta len jeden rok spätne, čo tiež limituje použitie údajov. Zaujímavé by bolo taktiež zistiť, či a ako dotácie ovplyvnila koronakríza. Momentálne však ešte nie je uzavretý rok 2020 a tak bude vhodnejší moment na takéto porovnanie koncom 1Q 2021.
Záver
Dotácie sú jednoducho vizualizovateľný dataset, ktorý je veľmi užitočné zverejniť. Udeľuje ich mnoho slovenských samospráv a záujem na otvorenejšom poskytovaní údajov je veľký. Ak by tieto dáta začali samosprávy zverejňovať v otvorenom formáte a kompatibilnej štruktúre, bolo by možné skombinovaním údajov so zvyškom štátnej správy získať prehľad všetkých dotácií, grantov a iných plnení a vylúčiť tak duplicitne poskytnuté granty, respektíve pri vyhodnotení žiadosti o dotáciu by sa okamžite prišlo na to, aké dotácie už dotknutá organizácia čerpá alebo čerpala.
Odporúčania pre zverejňovanie datasetu Dotácie
Rozhodli sme sa tiež spísať odporúčania na základe súčasného stavu, ktoré by mali zlepšiť možnosť práce s datasetmi. Samosprávam, ktoré ešte nezverejňujú otvorené dáta o dotáciách odporúčame aby tieto dáta začali zverejňovať.
| Problém | Odporúčanie |
|---|---|
| Údaje sú zverejnené len za posledný rok. | Odporúčame samosprávam zverejniť údaje aj do minulosti. |
| Chýba údaj o adrese žiadateľov. | Odporúčame samosprávam zverejniť aj údaj o adrese žiadateľa a IČO, čo umožňuje dotácie vizualizovať na mape. |
| Chýba údaj o požadovanej sume. | Odporúčame samosprávam zverejniť aj údaj o požadovanej sume ku každej dotácie. |