-
1. Čo sú otvorené dáta a načo sú dobré
Nestretli ste sa ešte s pojmom otvorené dáta alebo nemáte presnú predstavu čo sa pod týmto pojmom myslí? Odpovede nájdete v tejto lekcii. V tejto lekcii sa dozviete napríklad: ✓ako dáta a ich vizualizácia a analýza pomohli vyriešiť dovtedy neriešiteľné problémy ✓čo je to licenčná a technická otvorenosť ✓ aké sú benefity otvorených dát pre samosprávy a občanov ✓ aké najlepšie aplikácie vznikli s ich použitím.
-
2. Načo sú mestám otvorené dáta
Nie ste si istí, či je správne rozhodnutie zverejňovať otvorené dáta? Aké benefity to môže Vašej samospráve priniesť? Odpovede nájdete v tejto lekcii. V tejto lekcii sa doziete napríklad: ✓ Aké benefity prináša mestám a obciam zverejňovať otvorené dáta ✓ Na koľko miliárd eur vyčíslila Európska komisia trh s otvorenými dátami ✓ Aké okolnosti viedli mestá na Slovensku začať so zverejňovaním otvorených dát ✓ Aké verejné politiky a služby plánovali mestá, obce a kraje na základe analýzy dát
-
3. Ako otvárať dáta koncepčne
Ste už rozhodnutí otvoriť svoje dáta ale neviete ako na to? Na čo všetko si dať pozor aby Vaše úsilie prinieslo úžitok? Odpovede nájdete v tejto lekcii. Dozviete sa napríklad: ✓ aká legislatíva súvisí s otvorenými dátami ✓ čo je to dátový audit ✓ čo všetko nám môže pomôcť pri vyberaní dát, ktoré zverejníme ✓ základné otázky súvisiace s GDPR ✓ kde a ako informovať verejnosť o zverejnení dát ✓ prečo zverejnenie otvorených dát nemusí byť drahé.
-
4. Aké dáta zverejniť
Viete už že chcete zverejňovať otvorené dáta a máte predstavu ako na to ale rozmýšľate nad tým aké dáta sú vhodné na zverejnenie? V tejto lekcii nájdete odpovede. V priebehu tejto lekcie sa dozviete napríklad: ✓ čo je to publikačné minimum a na čo je dobré ✓ prečo je dobré urobiť prieskum dopytu verejnosti po dátach ✓ datasety s vysokou pridanou hodnotou ✓ aké datasety zverejňujú slovenské a české samosprávy ✓ aké dáta zverejniť počas koronakrízy
-
5. Ako zverejniť dáta technicky
Ako zverejniť dáta efektívne? Aké sú vhodné formáty, licencie a technické riešenia? Odpovede nájdete v tejto lekcii. V priebehu tejto lekcie sa dozviete napríklad: ✓ prečo zverejňovanie otvorených dát nemusí byť drahé ani zložité ✓ aké licencie sú vhodné pre otvorené dáta ✓ aké technické štandardy existujú pre otvorené dáta na Slovensku ✓ aké platformy možno využiť na publikovanie otvorených dát
-
6. Skúsenosti miest s otváraním dát
V tejto lekcii nájdete skúsenosti miest a samosprávneho kraja s otváraním dát. V priebehu tejto lekcie sa dozviete napríklad: ✓ aké dáta zverejnilo mesto Trenčín, na čo ich využíva a aké má plány do budúcna ✓ ako sa Prešov stal jedným z popredných miest v zverejňovaní dát na Slovensku ✓ ako pracuje PSK s geodátami ✓ ako a prečo otvorila Bratislava svoje dáta ✓ v čom je Gdansk popredu oproti slovenským mestám
-
7. Kde nájsť datasety
Chceli by ste pracovať s otvorenými dátami ale neviete ako na to? V tejto lekcii predstavujeme prvý krok - kde hľadať otvorené dáta. V tejto lekcii sa dozviete napríklad: ✓ ktoré slovenské mestá zverejňujú otvorené dáta a v akých formátoch ✓ čo ponúka národný open data portál ✓ čo ponúkajú open data portály v zahraničí ✓ na čo si dať pozor pri používaní otvorených dát ✓ portály so zaujímavými údajmi
-
8. Zverejnenie dát v súlade s GDPR
Ako zverejniť dáta tak aby to bolo v súlade s GDPR, ochranou osobných údajov a legislatívou? Odpovede sa dozviete v tejto lekcii.
- Ako zabezpečiť zverejňovanie otvorených dát v súlade s GDPR
- Účel GDPR, vzťah medzi zverejňovaním otvorených údajov a ochranou osobných údajov
- Príklady zverejňovaných datasetov z pohľadu GDPR
- Odpovede na často kladené otázky
- Analýza možností zverejňovania otvorených údajov samospráv v súvislosti s ochranou osobných údajov
- Lekcia 8 – Kvíz
-
9. Príklady open data aplikácií
V tejto lekcii nájdete príklady vizualizácií, aplikácií a analýz vytvorených z otvorených dát na Slovensku a v ČR. Dozviete sa napríklad: ✓ ako sa dozvedieť čo sa deje na vašej ulici/vo vašom okolí ✓ aká je najvyužívanejšia slovenská aplikácia založená na otvorených dátach ✓ ako sa vyznať v demografii vášho mesta podľa ulíc ✓ ako je možné prehľadne vizualizovať reklamný smog
-
10. Vizualizácia otvorených dát
V tejto lekcii sa dozviete prečo je vizualizácia dát dôležitá a ako vizualizovať otvorené dáta v 3 rôznych nástrojoch - Power BI, Tableau a Google Data Studio. V tejto lekcii sa dozviete napríklad: ✓ prečo sú vizualizované dáta pre náš mozog lákavejšie ✓ aké sú špecializované nástroje na prácu s dátami ✓ aké majú výhody a nevýhody ✓ ako prepájať dáta ✓ ako vytvárať interaktívne vizualizácie
- Prečo vizualizovať dáta
- Nástroje na vizualizáciu bez nutnosti programovania
- Vizualizácia otvorených dát v Google Data Studio – základy
- Vizualizácia otvorneých dát v Tableau Public – základy
- Vizualizácia otvorených dát v Microsoft Power BI – základy
- Vizualizácia otvorených dát v Microsoft Power BI II. – prepájanie údajov a aktualizácia údajov
- Lekcia 10 – Kvíz
-
11. Ako budovať komunitu
Chcete aby nad Vašimi dátami vznikali riešenia? Aby boli používané, sťahované, aby sa o nich písalo? Ako na to vám odpovie táto lekcia. V tejto lekcii sa dozviete napríklad: ✓ aké metódy zapájania verejnosti sa používajú v Slovensko.digital ✓ aké metódy zapájania sa úspešne fungujú v zahraničí ✓ kto je kto v slovenskej open data komunite ✓ ako postupovať pri práci s komunitou
-
12. Atribúty kvalitných dát
Máte už zverejnené dáta ale nie ste si istí ich kvalitou? Ak nad Vašimi dátami nič dlhšie nevzniká, môže byť problémom aj ich kvalita. Ako na to Vám prezradíme v tejto lekcii. V tejto lekcii sa dozviete napríklad: ✓ prečo je dôležité pravidelne aktualizovať dáta ✓ prečo je lepšie zverejniť viac ako menej ✓ aké chyby komplikujú spracovania datasetov ✓ prečo Slovensko kleslo v medzinárodnom hodnotení kvality otvorených dát Open Data Maturity Index
Kontakt
Bariéry a ich riešenie

Európsky dátový portál vypracoval v roku 2020 štúdiu, ktorú venoval bariéram pri používaní otvorených dát. Štúdia je založená na dostupnej literatúre, ale aj na rozhovoroch s používateľmi a poskytovateľmi dát. Bariéry sa vyskytujú na strane používateľov ako aj poskytovateľov a sú obyčajne prepojené. Napríklad používatelia indikujú, že majú často problém nájsť dáta, ktoré potrebujú. To môže byť spôsobené zlým popisom údajov alebo chýbajúcimi metadátami. Štúdia identifikuje 6 druhov bariér – politické, organizačné, právne, technické, finančné a nedostatok povedomia. Všetky tieto bariéry sa vyskytujú aj na Slovensku, identifikovali sme však 3 konkrétne bariéry ktoré sa vyskytujú najčastejšie, ku ktorým ponúkame aj možné spôsoby riešenia.
V podmienkach slovenských samospráv sa najčastejšie stretávame s nasledovnými bariérami:
Častou bariérou sú zmluvné vzťahy. Bratislavský magistrát pripravil šablónu Dátovej doložky, ktorá sa podpisuje pri každej zmluve s dodávateľom informačného systému a rieši ďalšie využitie dát. Príkladom kroku, ktorý pomáha k odstráneniu bariéry je prijatie smernice o dátovej politike, ktorá zaväzuje zamestnancov samosprávy aby postupovali tak, aby boli dáta vytvorené dodávateľsky dostupné aj pre samotné mesto a aby ich bolo možné zverejniť ako otvorené dáta. Mesto Bratislava takúto smernicu prijalo.
Smernica sa venuje týmto najdôležitejším bodom:
- definovanie základných pojmov,
- pôsobnosť,
- povinnosti organizačných útvarov,
- zásady zverejňovania dát,
- štandardy pre dátové súbory,
- zverejňovanie dát z interných aplikácií a informačných systémov,
- postup pri zverejňovaní dát,
- zverejňovanie dát z verejných zákaziek.
Ďalšia bariéra je slabé povedomie zamestnancov, ktoré sa rieši cez tréningy a školenia.
Veľmi častý problém je nedostatok finančných zdrojov. Tu je treba pripomenúť, že otvorené dáta nie sú finančne náročné a prvé desiatky datasetov sa dajú zverejniť prakticky zadarmo alebo s minimálnymi finančnými nákladmi. Niektoré datasety (najmä tie, pri ktorých treba upravovať informačné systémy) si vyžadujú finančné náklady, tie sa však dajú rozložiť na jednotlivé roky, prípadne sa dajú na tento účel čerpať európske fondy.
Tento problém je možné riešiť nasledovne:
- minimalizácia nákladov (dohoda s dodávateľom, zdieľanie nákladov s inými mestami, ktoré využívajú rovnaký informačný systém, využitie open source komponentov),
- automatizácia exportu dát namiesto opakovaného ručného spracovania
- zdieľanie niektorých IT kapacít so susediacou samosprávou,
- využitím projektov (vrátane eurofondov),
- presunutie výdavkov do budúcnosti.
Zdieľanie kapacít
Veľmi výhodným riešením pre samosprávy môže byť zdieľanie kapacít.
Model zdieľania IT personálnych kapacít vychádza z už existujúcich modelov pri tzv. Spoločných obecných úradoch (SOU). Ich zriaďovanie umožňuje § 20 a § 20a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Obce zakladajú SOU v záujme kvalitného, racionálneho a efektívneho plnenia prenesených úloh štátnej správy. Úlohou SOU je v rozsahu a za podmienok dohodnutých zmluvne zabezpečovať zadefinované úlohy (napr. stavebné konanie, matrika, personálne veci, a pod.).
Sídlom SOU býva jedna zo zmluvných strán – obec alebo mesto. Výkonným zamestnancom býva zamestnanec tejto obce a štatutárom vo veciach týkajúcich sa SOU je starosta príslušnej obce.
V záujme zriadenia SOU sa uzatvára Zmluva o zriadení Spoločného obecného úradu, ktorá rámcovo obsahuje:
- Uvedenie obce, v ktorom je zriadený spoločný úrad,
- Zoznam zmluvných strán (zapojených miest a obcí)
- Spôsob financovania nákladov SOÚ
- Predmet činnosti
- Doba plnenia
- a i.
Príklady zmlúv sú dostupné na tomto mieste:
- Zmluva o zriadení Spoločného obecného úradu v Harichovciach
- Zmluva o zriadení spoločného úradu v Banskej Bystrici v sociálnych veciach
Zákon o obecnom zriadení definuje spôsob financovania SOÚ len veľmi rámcovo. Pri financovaní spoločných stavebných úradov sa používa napr. takýto model:
- z finančných prostriedkov poskytnutých účastníkom – obciam zo štátneho rozpočtu SR na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v znení neskorších predpisov;
- z finančných prostriedkov z vlastných zdrojov účastníkov určených ich rozpočtami na činnosť stavebných úradov.
Výška príspevku z vlastných zdrojov sa pre jednotlivých účastníkov vypočíta ako súčin mesačného paušálu a počtu obyvateľov. Mesačný paušál je rôzny (0,17 – 0,34 eur), vždy sa dohaduje na obyvateľa.
Dohodnutý príspevok obce poukazujú na osobitný účet zriadený v peňažnom ústave pre účely SOU vo výške zodpovedajúcej obdobiu, za ktoré obec príspevok uhrádza:
- za celý kalendárny rok v celom rozsahu ročného príspevku,
- za 6 mesiacov vo výške ½ ročného príspevku,
- za 3 mesiace vo výške ¼ ročného príspevku,
- za 1 mesiac vo výške 1/12 ročného príspevku.
Medzi výhody patrí:
- Nižšie finančné nároky a zdieľanie nákladov na IT odborníka
- Efektívnejšie plnenie úloh v oblasti
- Zdieľanie skúseností a príkladov riešenia problémov
- Budovanie interných kapacít a know – how