Kontakt

info@alvaria.sk

Bariéry a ich riešenie

Bariéry pri práci s otvorenými dátami: politické, organizačné, právne, technické, finančné a nedostatok povedomia (zdroj: EU Data portal)

Európsky dátový portál vypracoval v roku 2020 štúdiu, ktorú venoval bariéram pri používaní otvorených dát.  Štúdia je založená na dostupnej literatúre, ale aj na rozhovoroch s používateľmi a poskytovateľmi dát. Bariéry sa vyskytujú na strane používateľov ako aj poskytovateľov a sú obyčajne prepojené. Napríklad používatelia indikujú, že majú často problém nájsť dáta, ktoré potrebujú. To môže byť spôsobené zlým popisom údajov alebo chýbajúcimi metadátami. Štúdia identifikuje 6 druhov bariér – politické, organizačné, právne, technické, finančné a nedostatok povedomia. Všetky tieto bariéry sa vyskytujú aj na Slovensku, identifikovali sme však 3 konkrétne bariéry ktoré sa vyskytujú najčastejšie, ku ktorým ponúkame aj možné spôsoby riešenia.

V podmienkach slovenských samospráv sa najčastejšie stretávame s nasledovnými bariérami:

Zmluvné vzťahy

Častou bariérou sú zmluvné vzťahy. Bratislavský magistrát pripravil šablónu Dátovej doložky, ktorá sa podpisuje pri každej zmluve s dodávateľom informačného systému a rieši ďalšie využitie dát. Príkladom kroku, ktorý pomáha k odstráneniu bariéry je prijatie smernice o dátovej politike, ktorá zaväzuje zamestnancov samosprávy aby postupovali tak, aby boli dáta vytvorené dodávateľsky dostupné aj pre samotné mesto a aby ich bolo možné zverejniť ako otvorené dáta. Mesto Bratislava takúto smernicu prijalo.

Smernica sa venuje týmto najdôležitejším bodom:

  • definovanie základných pojmov,
  • pôsobnosť,
  • povinnosti organizačných útvarov,
  • zásady zverejňovania dát,
  • štandardy pre dátové súbory,
  • zverejňovanie dát z interných aplikácií a informačných systémov,
  • postup pri zverejňovaní dát,
  • zverejňovanie dát z verejných zákaziek.
Slabé povedomie zamestnancov

Ďalšia bariéra je slabé povedomie zamestnancov, ktoré sa rieši cez tréningy a školenia.

Nedostatok finančných zdrojov

Veľmi častý problém je nedostatok finančných zdrojov. Tu je treba pripomenúť, že otvorené dáta nie sú finančne náročné a prvé desiatky datasetov sa dajú zverejniť prakticky zadarmo alebo s minimálnymi finančnými nákladmi. Niektoré datasety (najmä tie, pri ktorých treba upravovať informačné systémy) si vyžadujú finančné náklady, tie sa však dajú rozložiť na jednotlivé roky, prípadne sa dajú na tento účel čerpať európske fondy.

Tento problém je možné riešiť nasledovne:

  • minimalizácia nákladov (dohoda s dodávateľom, zdieľanie nákladov s inými mestami, ktoré využívajú rovnaký informačný systém, využitie open source komponentov),
  • automatizácia exportu dát namiesto opakovaného ručného spracovania
  • zdieľanie niektorých IT kapacít so susediacou samosprávou,
  • využitím projektov (vrátane eurofondov),
  • presunutie výdavkov do budúcnosti.
Zdieľanie kapacít

Veľmi výhodným riešením pre samosprávy môže byť zdieľanie kapacít.

Model zdieľania IT personálnych kapacít vychádza z už existujúcich modelov pri tzv. Spoločných obecných úradoch (SOU). Ich zriaďovanie umožňuje § 20 a § 20a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Obce zakladajú SOU v záujme kvalitného, racionálneho a efektívneho plnenia prenesených úloh štátnej správy. Úlohou SOU je v rozsahu a za podmienok dohodnutých zmluvne zabezpečovať zadefinované úlohy (napr. stavebné konanie, matrika, personálne veci, a pod.). 

Sídlom SOU býva jedna zo zmluvných strán – obec alebo mesto. Výkonným zamestnancom býva zamestnanec tejto obce a štatutárom vo veciach týkajúcich sa SOU je starosta príslušnej obce.

V záujme zriadenia SOU sa uzatvára Zmluva o zriadení Spoločného obecného úradu, ktorá rámcovo obsahuje:

  • Uvedenie obce, v ktorom je zriadený spoločný úrad, 
  • Zoznam zmluvných strán (zapojených miest a obcí)
  • Spôsob financovania nákladov SOÚ
  • Predmet činnosti
  • Doba plnenia
  • a i. 

Príklady zmlúv sú dostupné na tomto mieste:

Zákon o obecnom zriadení definuje spôsob financovania SOÚ len veľmi rámcovo. Pri financovaní spoločných stavebných úradov sa používa napr. takýto model

  1. z finančných prostriedkov poskytnutých účastníkom  – obciam zo štátneho rozpočtu SR na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku v znení neskorších predpisov;
  2. z finančných prostriedkov z vlastných zdrojov účastníkov určených ich rozpočtami na činnosť stavebných úradov.

Výška príspevku z vlastných zdrojov sa pre jednotlivých účastníkov vypočíta ako súčin mesačného paušálu a počtu obyvateľov. Mesačný paušál je rôzny (0,17 – 0,34 eur), vždy sa dohaduje na obyvateľa.

Dohodnutý príspevok obce poukazujú na osobitný účet zriadený v peňažnom ústave pre účely SOU vo výške zodpovedajúcej obdobiu, za ktoré obec príspevok uhrádza:

  •  za celý kalendárny rok v celom rozsahu ročného príspevku,
  •  za 6 mesiacov vo výške ½ ročného príspevku,
  •  za 3 mesiace vo výške ¼ ročného príspevku,
  •  za 1 mesiac vo výške 1/12 ročného príspevku.

Medzi výhody patrí:

  • Nižšie finančné nároky a zdieľanie nákladov na IT odborníka
  • Efektívnejšie plnenie úloh v oblasti 
  • Zdieľanie skúseností a príkladov riešenia problémov
  • Budovanie interných kapacít a know – how 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.