Kontakt

info@alvaria.sk

Legislatíva

Samosprávy majú dnes desiatky povinností v oblasti zverejňovania a poskytovania informácií, ktoré im ukladá platná legislatíva. Dôležité sú aj strategické dokumenty, ktoré definujú politiku štátu v oblasti otvorených údajov. Právny rámec poskytuje Ústava SR a na medzinárodnej úrovni je to najmä legislatíva EÚ.

Otvorené dáta ako koncept verejnej správy sa na Slovensku prvýkrát aplikovali v roku 2011, keď sa vtedajšia vláda pripojila k medzinárodnej Iniciatíve otvoreného vládnutia (Open Government Partnership) a prijala prvé Akčné plány prostredníctvom ktorých sa zriadil národný portál otvorených dát, pilotnezverejnili prvé datasety ministerstiev, či nastavili technické štandardy pre datasety otvorených dát.

Ústava SR

V článku 26 Ústavy SR sa píše: “Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.”  V modernej dobe sa množstvo informácií spracúva v počítači v informačných systémoch, preto možno argumentovať, že “primeraný spôsob”, o ktorom hovorí Ústava, pri nich znamená strojovo spracovateľné údaje.

Zákony

Kľúčovou legislatívnou normou je Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý jasne definuje povinne zverejňované informácie, lehoty, opravné prostriedky, okruh povinných osôb a inštitút sprístupňovania informácií na žiadosť.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám Ukladá tzv. povinným osobám (prípadne niektorým kategóriám povinných osôb) zverejňovať informácie týkajúce sa ich činnosti:
  • základné informácie o organizácii;
  • informácie o uzatvorených zmluvách, objednávkach a faktúrach;
  • verejné registre a evidencie;
  • ďalšie informácie podľa vlastného uváženia povinnej osoby.
Povinnými osobami sa rozumejú:
  • štátne orgány, obce, vyššie územné celky; 
  • právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblastfi verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti; 
  • právnické osoby zriadené zákonom a rozpočtové/príspevkové organizácie zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou; 
  • právnické osoby založené osobami uvedenými v predchádzajúcich bodoch. 
Pokiaľ ide o zverejňovanie datasetov v podobe open data, Infozákon rozlišuje medzi povinne a nepovinne zverejňovanými datasetmi.

Osobitné zákony prikazujú orgánom verejnej správy viesť rôzne evidencie, pričom ustanovujú ich verejnosť (napr. obchodný register, kataster nehnuteľností, register mimovládnych organizácií atď.). Vo vzťahu k verejnosti týchto registrov Infozákon ukladá ich prevádzkovateľom povinnosť zverejnenie na voľne prístupnej internetovej stránke (t. j. bez akýchkoľvek obmedzení prístupu) a bezodplatne.

Zákon definuje sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (open data) na základe žiadosti. Informácie na účel opakovaného použitia môže povinná osoba zverejniť aj bez žiadosti.
(zdroj: Analýza GDPR)

 

Na úrovni samosprávy o zverejňovaní údajov hovoria aj iné zákony:

  • zákon o obecnom zriadení,
  • zákon o IT vo VS,
  • zákon o e-Governmente,
  • zákon o podmienkach výkonu volebného práva,
  • zákon o správnych poplatkoch,
  • zákon o petičnom práve,
  • zákon o obecnom majetku,
  • zákon o účtovníctve,
  • ústavný zákon o ochrane verejného záujmu.

Zverejňovanie údajov je vo viacerých prípadoch zákonná povinnosť, ktorej dodržiavanie kontroluje NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad), preto by jej orgány verejnej správy mali venovať náležitú pozornosť.

Strategické dokumenty

Vo viacerých strategických dokumentoch schválených vládou SR sa vyskytuje koncept otvorených dát.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy (NKIVS) 2016  
  • Definuje otvorené dáta ako vzácny zdroj, nakoľko je možné dáta využiť na ďalšie použitie aj mimo prostredia verejnej správy
  • Záväzok riešiť dáta systematicky prostredníctvom legislatívnej úpravy – Zákon o údajoch, zmapovať kvalitu údajov, rozšírenie automatizovaného zverejňovania datasetov na národnej úrovni, zverejňovať dáta vo vysokej kvalite bez nutnosti intervencií zo strany organizácie  a pod.
  • Záväzok, že informácie, ktoré verejná správa zverejňuje z zmysle legislatívy, budú sprístupňované vo forme otvorených údajov.
  • Otvorené údaje budú používané i v rámci inštitúcií verejnej správy
  • Záväzok zmapovať kvalitu údajov.
Strategická priorita NKIVS: Otvorené údaje  
  • Dokument bližšie definuje úlohy v téme otvorených dát, ktoré sú načrtnuté v NKIVS  
  • Definuje niekoľko ambicióznych merateľných ukazovateľov, ktoré mali byť dosiahnuté do roku 2020 ako napr.:  
    • Zlepšiť postavenie SR v medzinárodnom porovnávaní a stať sa lídrom v téme otvorených údajov v EÚ 
    • Zvýšiť počet inštitúcií verejnej správy, ktoré publikujú otvorené údaje 
    • Zvýšiť rozsah publikovaných údajov štátnej správy 
    • Umožniť používanie otvorených údajov na právne účely 
    • Zvýšiť počet inštitúcií samosprávy, ktoré publikujú otvorené údaje a ktoré zverejňujú otvorené dáta v súlade s publikačným minimom   (VÚC 100%, Mestá 100%, Obce 70%) 
    • Zvýšiť kvalitu publikovaných údajov štátnej správy  (100% datasetov zverejňovaných aspoň na úrovni 3* a 90% na úrovni 4*)  
    • Zvýšiť kvalitu publikovaných údajov samosprávy  
Akčné plány Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR
  • Akčné plány v spravidla 2 ročných cykloch, v minulosti AP IOV SR 2012-2013, AP IOV SR 2015, AP IOV SR 2017-2019, AP IOV SR 2020-2021
  • Vďaka implementácii akčných plánov bol zriadený portál data.gov.sk, zverejnených viac ako 2000 datasetov, nastavené technické štandardy pre datasety otvorených dát, či definovaná úloha vytvoriť publikačné minimum pre jednotlivé organizácie štátnej správy 
  • Zákon o údajoch vzniká na základe úlohy z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR.  
  • Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti každoročne vyhodnocuje stav zverejňovania dát jednotlivými ministerstvami na data.gov.sk  
Vyhlášky

Vyhlášky nadväzujú na zákony a spravidla definujú bližšie podrobnosti zákonných ustanovení.

Vyhláška č. 78/2020 Z.z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zo 16. marca 2020 o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
  • Technické požiadavky pre zverejňovanie datasetov dát sú spracované v § 38 § 40 
  • Vyhláška presne definuje, čo je to dataset otvorených dát, stanovuje úroveň kvality datasetov (0 – 5),  štandardy označovania dát, poskytovanie metaúdajov, či typ licencií, ktoré môžu byť používané na vysporiadanie podmienok používania (najmä Crative Commons) 
Medzinárodná legislatíva

Európska komisia je aktívna v oblasti digitalizácie k čomu patrí aj problematika opakovaného použitia údajov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora Dôvodová správa k doplnenej smernici o opakovanom použití uvádza: “Otvorenie prístupu k informáciám verejného sektora, aby sa mohli opakovane použiť, bude mať pozitívny vplyv na transparentnosť, efektívnosť vlád a ich povinnosť preberať zodpovednosť a prispeje k posilneniu úlohy občana.“ Doplnené sú aj očakávané prínosy: „K výhodám, ktoré vyplynú zo zlepšeného prístupu a uľahčeného opakovaného použitia, patria: inovácia pri produktoch založených priamo na informáciách verejného sektora a pri doplnkových produktoch, znížené náklady na preklad a zvýšená efektivita vo verejnom sektore, a narastajúca miera kombinovania rôznych verejných a súkromných informácií na produkciu nových druhov tovaru. 

Požiadavky smerníc o opakovanom použití informácii verejného sektora boli transponované do právneho poriadku SR prostredníctvom dvoch noviel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.4 Európska komisia pripravila ďalšiu novelu Smernice PSI, ktorá bola zverejnená 25. apríla 2018. Politická dohoda na texte z 22 . januára 2019 zavádza nové inštitúty, napríklad tzv. vysoko hodnotné databázy, ktoré majú byť sprístupňované bezplatne.