E-learning – Otvorené dáta v samospráve

Aby bolo možné využívať benefity otvorených dát, musí byť na strane samosprávy záujem zverejniť dáta. Motivácie môžu byť rôzne, napríklad snaha poskytnúť obyvateľom digitálne služby bez ďalších nákladov na rozpočet, potreba mesta lepšie komunikovať so svojimi obyvateľmi, záujem mesta vybudovať smart city alebo snaha zjednodušiť si život. Prečítajte si motivácie 2 slovenských miest a 1 poľského mesta, ktoré ich viedli k zavádzaniu otvorených dát. Každý príklad predstavuje mierne odlišnú cestu, ktorá viedla k zavádzaniu otvorených dát v meste.

Prešov

Mesto Prešov začalo zverejňovať údaje o zmluvách, objednávkach faktúrach v roku 2011. V tomto roku vstúpilo do platnosti povinné zverejňovanie zmlúv – mestá, obce, VÚC, ich príspevkové a rozpočtové organizácie začali povinne zverejňovať zmluvy na webstránke mesta.

Prvý rok mesto zverejňovalo manuálne oskenované dokumenty. Náhodou bola na skeneri zapnutá funkcia OCR, ktorá umožňuje prevod obrazu tlačených alebo písaných znakov do textovej, editovateľnej formy. Mesto bolo za to pochválené v celoštátnych novinách. 

Následne sa mesto začalo fokusovať na zhromažďovanie dát v backoffice, pričom každý rok mesto zverejnilo aspoň jeden ucelený dataset. Na základe podnetov od komunity, postupne zvyšovali kvalitu zverejnených datasetov:  

• Pre každý dataset začali uvádzať licencie – aby bolo jasné ako je možné s dátami pracovať.  
• Zverejnili geodáta a vytvorili GeoOpen data katalóg.
• Zverejnili údaje aj vo formáte JSON, ktorý je obľúbený medzi programátormi.  

Prešov je dnes lídrom spomedzi slovenských miest, čo sa týka počtu a kvality datasetov a aplikácií, ktoré nad nimi vznikli. Ako vidno z príkladu Prešova, aj bez existencie ucelenej stratégie, postupne krok za krokom vďaka zanieteným zamestnancom, chápavému vedeniu a načúvaniu podnetov komunity je možné samosprávu výrazne pohnúť dopredu.

Viac o príbehu Prešova sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Bratislava

Celková zmena doterajšieho prístupu magistrátu k otvoreným dátam a k dátam vo všeobecnosti možno pripísať inovatívnemu obsadeniu magistrátu po voľbách v roku 2018 pod vedením primátora Matúša Valla. Vytvorenie pozície splnomocnenkyne pre inovácie, ktorú obsadzuje Petra Dzurovčinová, či zriadenie Odboru dátovej politiky a analýz pod vedením Pavla Škápika vytvorili funkčné predpoklady na zavádzanie open data politík.

Dôležité boli taktiež stratégie, ktoré sa vedenie mesta rozhodlo po voľbách prijať. Ide najmä o Programové vyhlásenie primátora hlavného mesta SR Bratislavy a poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2019 – 2022 (PV), smernicu Magistrátu o dátovej politike a Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta, ktoré riešia otvorené dáta komplexnejšie.

PV deklaruje, že úrad bude vykonávať svoje rozhodnutia na základe dát, vedeckých poznatkov a dôkazov.

Smernica Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy o dátovej politike  “upravuje pravidlá zberu, tvorby, monitoringu, zdieľania, manipulácie s dátovými súbormi (vrátane geopriestorových dátových súborov) a spôsob zverejňovania dát na portáli otvorených dát Hlavného mesta SR Bratislavy.” Stanovuje koordinátora v oblasti dátovej politiky mesta, definuje kľúčové pojmy ako sú otvorené dáta, portál otvorených dát, metaúdaje, dátový súbor, formát, agregované údaje, definuje pôsobnosť odborov úradu a základné zásady, štandardy zverejňovania dát a postup pri zverejňovaní otvorených dát.

Základné princípy a priority dátovej politiky hlavného mesta SR Bratislavy definuje význam dát pre fungovanie magistrátu, tvorbu verejných politík a služieb pre občanov, konkrétne aktivity, ktoré bude magistrát realizovať (bez konkrétneho harmonogramu) – či už z technického pohľadu, alebo práce so zainteresovanými aktérmi.

Základy inovatívneho nastavenia Bratislavy po voľbách boli dané už v programe Matúša Valla s názvom Plán Bratislava, ktorý bol pomerne detailne vypracovaný v súčinnosti s 70 odborníkmi. Na túto úlohu si vtedajší kandidát vybral aj nezvykle dlhý čas, plán vznikal 2 roky.

Vedenie magistrátu sa po voľbách zaviazalo k otvoreniu úradu občanom a chcelo začať využívať dáta pri rozhodovaní. To viedlo k prijatiu konkrétnych stratégií a dokumentov, ktoré spolu s posilnením kapacít výrazne napomohli implementácii otvorených dát v samospráve.

Viac o príbehu Bratislavy sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Gdaňsk

Mesto Gdaňsk je jedno z najstarších miest Poľska, leží na severe krajiny na brehoch rieky Visla a Baltského mora. Rozlohou aj počtom obyvateľov je veľmi podobné Bratislave. Od roku 2014 mesto implementuje tzv. Politiku otvorenosti, ktorej výsledkom je aj zverejňovanie otvorených dát z rôznych oblastí.

Spoločnosť a atmosféra v nej sa  za posledné roky v Gdaňsku rýchlo menila. Vplyvom digitálnej transformácie a  sociálnych médií sa zmenil spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Tí mali očakávania, že sa zmení spôsob komunikácie aj mesta voči obyvateľom. Tvrdí to Garski z radnice, podľa ktorého „ľudia cítili, že mesto by malo byť viac otvorené . . “.  Vedenie mesta správne odhadlo, že v spoločnosti vzniká objednávka po väčšej transparentnosti a otvorenosti.

Politika otvorenosti v Gdaňsku je realizovaná od roku 2014. Oficiálne bola prijatá vo forme Vyhlášky primátora mesta Gdaňsk č. 306/2014. Podľa slov bývalého primátora Adamowicz je politika otvorenosti „dôležitý krok pri budovaní dôveryhodných vzťahov s obyvateľmi a pri zlepšovaní fungovania miestnej samosprávy“. Primátorom sa zaviazal, že „všetky údaje generované úradom by mali byť k dispozícii bez obmedzení, pokiaľ im nebránia právne otázky, ako napríklad ochrana osobných údajov.“ (Gdansk, 2016, s. 4-5)

Súčasťou Vyhlášky je aj tzv. Manifest Otvorenosti, ktorý má podobu diagramu resp. mentálnej mapy.  Prvýkrát v histórii mala tak mestská vyhláška takúto inovatívnejšiu podobu – to podľa  Tomasza Nadolneho, poradcu primátora v čase zavádzanie politiky, možno vnímať za symbolický prejav mesta inovovať vlastné procesy skrz otvorené dáta.

Manifest definuje princípy otvorených dát, pojmy ako otvorené dáta, formáty, portál otvorených dát, zodpovedné odbory a spolupracujúce organizácie, témy datasetov, ciele, dôvody zverejňovania dát, potrebné zdroje a plán. Otvorenosť mesta a prístup občanov k informáciám definuje aj ďalší strategický dokument mesta –  Gdansk 2030 Stratégia rozvoja mesta.

Viac o príbehu mesta Gdaňsk sa dozviete v lekcii 6. Skúsenosti miest s otváraním dát.

Zdroje článku:

• Smernica Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy o dátovej politike
• Gdansk 2030 Stratégia rozvoja mesta
• Prednáška Márie Hurnej na podujatí Mestá a otvorené dáta v Košiciach