Kontakt

info@alvaria.sk

Plánovanie politík na základe dát

Jedným z najdôležitejších argumentov, prečo zverejňovať otvorené dáta je ten, že dáta sú kľúčové pre plánovanie, implementáciu, revíziu a monitorovanie verejných politík a služieb pre občanov. Len na základe objektívnych a správne interpretovaných dát vieme robiť dobré rozhodnutia – či už z pohľadu riadenia mesta, alebo každodenného života občanov.  

Pojem “evidence based policy” nie je v slovníku verejnej správy nový. Už v antickom Grécku poukazoval Aristoteles na to, že vládca potrebuje rôzne druhy poznatkov na to, aby vedel dobre vládnuť. Tie by mali zahŕňať kombináciu vedeckých poznatkov, pragmatických poznatkov a poznatky vychádzajúce z hodnôt. Flyvbjerg, 2001) (Sutcliffe & Court, 2005)

V modernej histórii sa začal koncept evidence based policy, a teda politiky založené na dôkazoch, výraznejšie uplatňovať vo Veľkej Británii počas administratívy Tonyho Blaira. Reformná vláda mala ambíciu ukončiť ideologické rozhodnutia a nahradiť ich takými, ktoré vychádzajú z dôkazov a dát. Tento záväzok sformulovali aj do dokumentu White Paper: Modernising Government, v ktorom sa uvádza, že vláda musí vytvárať také politiky, ktoré sa skutočne vyrovnávajú s problémami, ktoré sú výhľadové do budúcnosti a sú formované dôkazmi namiesto reakciami na krátkodobé tlaky; politiky, ktoré riešia príčiny, nie symptómy. “  (Cabinet Office , 1999) 

Podľa Sufcliffa a Courta (2005) potrebujeme dôkazy a dáta ako vstupy do tvorby verejných politík na:

  • pochopenie politického prostredia a ako sa mení 
  • odhadnutie pravdepodobných dopadov politických zmien na základe ktorých vieme vybrať spomedzi rôznych možností riešenia a rovnako vyhodnotiť ich dopad, 
  • preukazovať súvislosti medzi strategickým smerovaním, plánovanými výsledkami a cieľmi politík aby sme vedeli ukázať jednoznačnosť argumentácie a dôkazov v tom, čo je našim cieľom a čo preto práve robíme 
  • určovanie toho, čo potrebujeme spraviť na to, aby sa splnili naše strategické ciele a strednodobé ciele , 
  • ovplyvniť ďalších aby nám pomohli dosiahnuť naše ciele a aby sa podieľali na ich doručení 
  • komunikovanie o kvalite (šírke a hĺbke) dôkazovej bázy na plnenie princípov otvoreného vládnutia. (zdroj: Sutcliffe, S. a Court, J.:Evidence-Based Policymaking: What is it? How does it work? What relevance for developing countries?)

Za dôkazy, ktoré môžeme využiť v procese plánovania politík sú jednoznačne dáta – štatistické, zdrojové, surové. Dáta, ktoré zhromažďujú mestá a obce pri výkone svojich legislatívnych povinností, či poskytovaní služieb pre občanov.  

Ako súvisia otvorené dáta s plánovaním politík

Mestá a obce sú zodpovedné za plnenie úloh v rámci prenesených a originálnych kompetencií. Napĺňajú úlohy v agendách ako životné prostredie, sociálne veci, vzdelávanie, odpady, ekonomicko – sociálny rozvoj mesta, bezpečnosť a pod. Pri výkone týchto úloh, mestá a obce využívajú informačné systémy  (softvéry), v ktorých sa im hromadia cenné dáta. Vedú si rôzne evidencie – zoznam daňových dlžníkov, zoznamy zdaňovaných psov, udelených rybárskych lístkov, reklamných zariadení a podobne.  

Analyzovaním týchto údajov vie samospráva: 

Identifikovať trendy:

  • Narastá medziročný dopyt obyvateľov miest po sociálnych bytoch?  
  • Vzrastá medziročný dopyt seniorov po umiestňovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti? Vzrastajú kapacity zariadení medziročne?  
  • Aká je priemerná doba schválenia žiadosti o umiestnenie v zariadeniach?  

Hľadanie korelácií a súvislostí:

  • Existuje súvislosť medzi dostupnosťou kontajnerov na separovanie a vyseparovaným odpadom? Ak áno, o koľko viac odpadu sa vyseparuje/m vzdialenosti od obydlia?  
  • Existuje korelácia medzi menej osvetlenými časťami mesta a mierou kriminality?  

Na základe interpretácii dát mesto môže robiť optimálne rozhodnutia na riešenie existujúceho problému. Dáta sú preto cenným vstupom nie len do tvorby politík a poskytovania služieb, ale aj do vyhodnocovania ich úspešnosti a následne do procesu revízie. 

Súvislosti medzi dátami oveľa lepšie pochopíme pokiaľ sú vizualizované – v grafoch, či mapách. Pri odhaľovaní súvislostí je dôležité aby sa pracovalo s viacerými dátovými zdrojmi. Vizualizovaním demografických údajov o obyvateľstve a adresách vieme napríklad efektívnejšie plánovať:

  • služby občianskej vybavenosti pre rôzne skupiny obyvateľov (napr. denné stacionári pre seniorov, ihriská pre deti, ambulancie, lekárne a pod.) 
  • spádové oblasti pre školy, zdravotné obvody 
  • plánovanie hromadnej dopravy, umiestnenie MHD zastávok 
  • územný plán  

Zoznam verejných politík a služieb, ktoré je možné plánovať na základe dát je nekonečný. Nižšie uvádzame len niekoľko príkladov, kedy slovenské mestá, VÚC a mestské časti nastavovali verejné politiky a služby pre občanov na základe dát.  

Príklady využívania dát pri plánovaní našich miest, obcí a krajov

Prešovský samosprávny kraj – Optimalizácia dopravnej obslužnosti

Prešovský samosprávny kraj v teréne mapoval presnú polohu a stav zastávok prímestskej autobusovej dopravy s cieľom spoznať ich aktuálny technický stav a spresniť databázu ich polôh. Zozbierané údaje slúžia ako dátový podklad pre Plán dopravnej obslužnosti (PDO) a plánovanie prestupných bodov. PSK zbieralo v teréne dáta prostredníctvom open source aplikácií, ktoré sú voľne dostupné bez poplatkov. PSK  zbieralo dáta ako napr. názov zastávky, kód, smer, správca zastávky, či je zastávka mimo intravilánu, či má osvetlenie, odpadkové koše, či cestovný poriadok.  

Zozbierané dáta PSK zverejnilo aj vo formáte otvorených dát aby mohli byť dáta opätovne použité, napríklad v navigačných alebo mapových aplikáciách – Open Street Mapa, Here Technologies, či Google. (Geopresovregion, 2020)

Viac sa o tomto príklade dočítate v článku PSK Zber údajov o prímestskej autobusovej doprave.  

zdroj: Geopresovregion.sk
Magistrát Bratislavy – Optimalizácia mestských služieb pre občana

Magistrát Bratislava má zriadené Oddelenie dátovej politiky a analýz, ktoré je súčasťou Sekcie informatiky, dátovej politiky a inovácií. Oddelenie zodpovedá za open data politiky magistrátu a podieľa sa aj na tvorbe rôznych dátových analýz, ktoré vstupujú do rozhodovania mesta. Na základe analýzy dát Magistrát naplánoval tieto služby pre občana:  

  • Výber pruhov vyhradených pre autobusovú dopravu a vyhodnotenie ich úspešnosti  
  • Plán čistenia ulíc a cyklotrás na základe počtu ľudí, ktorí sa na nich pohybujú 
  • Vývoz odpadkových košov v okolí zastávok MHD podľa počtu cestujúcich 
  • Nastavenie a vyhodnotenie trafikonov MHD 
  • Návrh trasy električky pred Slovenským národným divadlom 
  • Výber križovatiek na optimalizáciu ich nastavenia (napr.  na zrýchlenie pre MHD) 
  • Čistenie kanalizačných poklopov  

Zdroj: Osobná komunikácia s Pavlom Škápikom, vedúci Oddelenia dátovej politiky aanalýz magistrátu Bratislava.  

Mestské časti mesta Bratislava – Petržalka a Rača

Rozhodovanie a plánovanie na základe dát nie je doménou len veľkých miest, ktoré majú spravidla lepšie zdroje (finančné, materiálne, ľudské). Rozhodovanie na základe dát je prítomné aj v menších organizáciách akými sú napríklad mestské časti.  

V MČ Petržalka využila dáta pri optimalizácii týchto verejných politík a služieb:

  • Zmeny školských obvodov pre základne a materské školy 
  • Výber oprav chodníkov na základe ich stavu
  • Zameranie sa na rozširovanie miest v škôlkach na základe množstva deti v okolí
  • Čistenie kanalizačných poklopov

V MČ Rači sa na základe analýzy dát plánovali tieto služby a verejné politiky:

  • Určenie chodníkov a schodísk na opravu 
  • Optimalizácia trasy zimnej údržby
  • Likvidácia čiernych skládok na základe zberu podnetov cez GIS systém 

Zdroj: Osobná komunikácia s Pavlom Škápikom, poslancom mestského zastupiteľstva za Petržalku a s Matúšom Čupkom, vedúci oddelenia životného prostredia adopravy Mestskej časti Rača

Pocitové mapy mesta – Využitie podnetov od občanov na zlepšenie verejných priestorov

Pocity občanov – ako sa cítia v rôznych lokalitách mesta, aké služby by v lokalitách privítali, či konkrétne nápady ako využiť verejné priestory, sú výborným vstupom do rozhodovania a plánovania mesta. Občianske združenie Územné plány, ktoré realizuje projekt Pocitové mapy, zbiera v zapojených mestách podnety od občanov v rôznych oblastiach. Zber podnetov v rámci Pocitových máp bol realizovaný napr. v Banskej Bystrici, Brezne, Bratislave, Nitre, Piešťanoch, v Poprade a v mnohých ďalších mestách.  

V rámci Pocitových máp sa od obyvateľov zbierajú odpovede napr. Na tieto otázky:  

  • Ktoré verejné priestory radi navštevujete vzhľadom na celkovú kvalitu priestorov?  
  • Ktoré verejné priestory sa Vám nepáčia kvôli celkovému zanedbaniu (povrchy, lavičky, koše, funkcie a iné)?  
  • V ktorých mestách sa necítite bezpečne (osvetlenie a tmavé kúty, dopravná bezpečnsť, hra s deťmi, iné) 

Podnety od občanov pomáhali mestám pri: 

  • Plánovaní rekonštrukcií verejných priestorov 
  • Tvorbe Manuálu tvorby verejných priestranstiev
  • Zmapovanie názorov obyvateľov na kvalitu životného prostredia a na dopady klimatickej zmeny 

V prípade ak mesto využíva v procese plánovania aj takéto dáta od obyvateľov, môže riešiť problémy a potreby ľudí adresnejšie. Častokrát je možné odstrániť problém veľmi rýchlo – napríklad, ak ide o strach ľudí z nedostatočne osvetlených kútov mesta. Tie sa častokrát spájajú s vyššou kriminalitou. Inštalovaním osvetlenia, či kamier s prepojením na mestskú políciu, sa pocit bezpečia obyvateľov môže značne zvýšiť.  

zdroj: Náhľad zo stránky PocitovéMapy – Banská Bystrica.  

Zdroje článku:

Ak chcete preskočiť obsah kliknite na odkaz nižšie alebo pokračujte kliknutím na ďalšiu lekciu.

9. Príklady open data aplikácií

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.