Kontakt

info@alvaria.sk

Definícia a účel

Definícia

Inštitúcie štátnej a verejnej správy zhromažďujú, spracovávajú a zverejňujú množstvo dát v rôznych oblastiach (životné prostredie, doprava, financovanie, sociálne služby, vzdelávanie a i.). Vplyvom a rozmachom informačno-komunikačných technológií sa menia aj požiadavky verejnosti na spôsob zverejňovania dát a informácií. Hovoríme o koncepte otvorených dát (z angl. open data).

Otvorené dáta sú definované dvomi základnými atribútmi – technickou a licenčnou otvorenosťou.

Technická otvorenosť hovorí o tom, že sú dáta inštitúcií verejnej a štátnej správy zverejňované v takej podobe, pri ktorej neexistujú žiadne technické bariéry, ktoré by limitovali ich ďalšie spracovanie. Tie existujú, ak sú dáta zverejňované ako scany, PDF, či wordové dokumenty. Otvorené dáta sú zároveň zverejňované v štruktúrovanej forme v tzv. datasetoch. Technické štandardy otvorených dát sú definované v v § 38-40 Vyhlášky ÚPVII SR č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Pod otvorenými formátmi sa najčastejšie myslia formáty ako CSV, JSON alebo XML.

Viac informácií o formátoch nájdete v lekcii 5. Ako zverejniť dáta technicky

3 najčastejšie využívané formáty otvorených dát (zdroj: uxwing.com, koláž)

Licenčná otvorenosť hovorí o tom, že sú dáta zverejňované pod otvorenými licenciami – z právneho hľadiska je teda možné dáta ďalej spracovávať bez obmedzení. Napríklad v rámci vývoja nových aplikácií, analýz, webových aplikácií a pod.  Príkladom otvorených licencií je rodina licencií Creative Commons.

Viac informácií o licenciách nájdete v lekcii 5. Ako zverejniť dáta technicky

Logo rodiny licencií Creative Commons (zdroj: creativecommons.org)

Aby boli dáta, čo najpoužiteľnejšie, mali by spĺňať aj ďalšie atribúty:

  • úplnosť,
  • ľahká dostupnosť,
  • strojová čitateľnosť,
  • používanie štandardov s voľne dostupnou špecifikáciou,
  • sprístupnenie na základe jasne definovaných podmienok použitia dát s minimom obmedzení,
  • dostupnosť pri vynaložení minima možných nákladov.

(zdroj: Úvod k otevřeným datům)

Tento zoznam nie je definitívny a môžeme priradzovať aj ďalšie kritériá ako napríklad tie, ktoré použil J. Gondoľ vo svojej prednáške. Základným princípom je však čo najlepšia dostupnosť, použiteľnosť a kvalita. Hocičo, čo znižuje tieto atribúty je pri publikovaní otvorených dát nežiadúce.

Praktický príklad

Často hovoríme o tom, že dáta sú uložené v archívoch, pdfkách, skenoch alebo neštrukturovaných formátoch a ich ďalšie použitie je tak obmedzené. Čo tým ale prakticky myslíme? Ukážme si to na príklade dotácií.

Komerčné a nekomerčné použitie

Aby sme z dát vyťažili maximum, je potrebné, aby organizácie zverejňovali dáta pod  otvorenými licenciami alebo s podmienkami, ktoré umožňujú komerčné využitie (dosahovanie zisku, ponúkanie spoplatnených služieb) ale aj nekomerčné (zvyčajne vo verejnom záujme, spravidla bezplatne). V tom prípade môže dáta využiť celá škála rôznych záujemcov od jednotlivcov až po medzinárodné firmy. Nakoniec, pokiaľ sú dáta vytvárané a spravované verejnými inštitúciami z verejných financií, boli už tieto dáta zaplatené a mali by byť prístupné všetkým.

Nediskriminácia používateľov

Dáta by mali byť dostupné všetkým používateľom bez rozdielov a bez podmienok, ako presne je potrebné dáta použiť. Takisto by malo byť povolené ďalšie šírenie dát (Úvod k otevřeným datům).

Prečo dáta zverejňovať

Zverejňovanie otvorených dát inštitúcií verejnej správy prináša niekoľko benefitov, tak na strane samotných inštitúcií ako aj občanov. Inštitúciám verejnej správy už dnes ukladá mnoho právnych noriem zverejňovať dáta a informácie v rôznych agendách ako napr. zmluvy, objednávky, faktúry, všeobecné záväzné nariadenia a i.

Časť tejto množiny je možné zverejniť vo formáte otvorených dát. Tieto strojovo spracovateľné dáta pod otvorenými licenciami je následne možné opakovanie použiť na vývoj ďalších komerčných alebo nekomerčných riešení – napr. aplikácie, webové aplikácie, analýzy. Tým vzniká nad surovými verejnými dátami pridaná hodnota, z ktorej majú benefity inštitúcie samotné, ale hlavne občania ako užívatelia inovácií.

Benefity zhŕňame nižšie v tabuľke:

Inštitúcie štátnej a verejnej správy Občania 
Efektívne plnenie zákonných povinností v oblasti zverejňovania dát Dostupné a strojovo spracovateľné dáta o chode inštitúcií
Zníženie počtu žiadostí o informácií Možnosť ďalej spracovávať údaje na komerčné a nekomerčné účely – tvorba analýz a aplikácií
Odbúravanie byrokracie Používanie vzniknutých inovácií
Automatizácia a informatizácia procesov Lepšie pochopenie fungovania inštitúcie
Efektívnejšie riadenie obce na základe dát Zapájanie sa do diania
Zapojenie občanov do chodu mesta vo forme analyzovania a spracovávania otvorených dát Lepšie spravovaná inštitúcia
Zvýšenie transparentnosti Kvalitnejšie politiky a služby navrhované na základe analýzy dát
Podpora vzniku inovácií v regióne a pracovných príležitostí, rast HDP

Každý z benefitov sa môže odzrkadliť v množstve praktických aplikácií a vizualizácií, ktoré nám pomáhajú efektívnejšie riadiť mesto, štát alebo firmu. Napríklad aplikácia Oznamy Prešov šetrí čas občanom tým, že im umožňuje vybrať si z oznamov úradnej tabule len tie, o ktoré má používateľ záujem vzhľadom na typ oznamu, či lokality, ktorej sa týka.

www.oznamypresov.sk – príklad webovej aplikácie, ktorá umožňuje filtrovanie a lokalizáciu oznamov mesta na mapu s možnosť dostávania notifikácií, čo uľahčuje občanom orientáciu v tom, čo sa v meste deje (zdroj: www.oznamypresov.sk)

Zdroje článku:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.